PoviedkaLetná poviedková súťaž21. kapitola - TranzitKrátky popis:
Jednotlivé súťažné poviedky si môžete prečítať pod jednotlivými kapitolami. Nezabudnite hlasovať za tú, ktorá sa vám najviac páčila. :) Hlasovať môžete na facebookovej stránke blook.sk. Viac informácii nájdete v topiku venovanom tejto súťaži.
Typ: Viackapitolová
Autor: Caterhine
Dátum a čas pridania: 15. 08. 2010 10:03:59
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 157
Tagy: Fantasy, Science fiction, Poviedková súťaž
Kapitoly tejto série
Autobusom sa niesla melódia jedného otrasného maďarského slaďáku za druhým. Vodič, veselá to kopa, vyklepkával prstami rytmus na volante, brzdiac a pridávajúc plyn ako nepríčetný. Na sedadle za ním sedelo čerstvo osemnásťročné dievča. Volala sa Emma. Sústredene pozorovala svoj odraz v okne, akoby prekvapená vlastným zjavom. Špúliac pery a otáčajúc hlavu postupne, ako to len šlo, analyzovala črty vlastnej tváre. Autobus zastal. Pristúpila žena s dieťaťom. Chrapľavým hlasom požiadala Emmu o miesto, bez hanby si vyhrnula tričko a začala kojiť. Hnus! Znechutená Emma sa presunula k zadným dverám a oprela sa o stenu. Rátala sekundy do konca cesty. Ťažký letný vzduch sa ani nepohol. Ľudia, až na šoféra, nemo sedeli, spacifikovaní horúčavou.
Autobusom zrazu trhlo. Nekontrolovateľne sa začal kolísať a zrýchľovať. Blížila sa zákruta. Šofér márne šliapal na brzdy, stratil kontrolu. Zopár tínedžeriek začalo kričať. Malé dieťa sa rozplakalo. Emma si neuvedomila, čo sa deje. Zavrela oči, keď ich otvorí, všetko bude zasa normálne. Nebolo. Pohľad sa jej stretol s malým chlapcom. Upieral na ňu prosíkavé, strachom rozšírené zreničky. V tom...náraz. Emmino telo preletelo oknom. Nie elegantne. Preletelo a dopadlo rýchlo, bolestne a krvavo. A potom...náreky, krik a prosby. Niektorí prežili, niektorí nie. Emma bola medzi tými druhými. To dievča, Emma, som bola ja.
Všetko sa stalo tak rýchlo, no posledná sekunda, tá pred smrťou, trvala večnosť. Predostrel sa mi celý život. Nie ako film s chronologickou postupnosťou, videla som ho naraz. Vedela som, že zomriem. Predtým, než som naposledy vydýchla, som sa so všetkým zmierila a telom sa mi rozlial pocit úľavy a slastnej únavy. Malo to však byť inak...
Precitla som. Nespoznávala som miesto okolo seba. Bolo také...nepozemské! Tú atmosféru som ešte len začínala vstrebávať, keď ma akoby schmatla neviditeľná ruka a necitlivo ma vyhodila na kamennú lavicu.
„Vitaj! Aby sme si boli načistom, práve si zomrela! Toto, čo vidíš okolo seba je tranzit duší. O chvíľu budeš presmerovaná do ďalšieho tela. Ale ešte predtým...ako by si ohodnotila svoju smrť na stupnici od jedna do desať?“ , zahlásila žena zvláštneho zjavu, ktorá len tak prikvitla. Už len tá kanárikovo žltá uniforma bola sama o sebe dosť čudná, no najzvláštnejšie boli vlasy. Vyzerali, akoby jej niekto vylial na hlavu žltú farbu a tá počas toho zmrzla. „Pozemšťania! Vy ste najhorší! Nedochádza vám. Spamätaj sa!“, pokračovala, lúskajúc prstami. „Mám na teba len zlomok večnosti.“
„Myslím, že celkom ušla, teda tá smrť“, odpovedala som.
„Potrebujem číslo od jedna do desať!“
„Fajn! Šesť!“
„Šesť?!“
„Úprimne, nebolo to bohviečo...“
Zamestnankyňa tranzitu sa zatvárila prísne. Zjavne potláčala amok. Kopla do skrinky, aby ju otvorila a vybrala spis, ako sa ukázalo, môj.
„Tak si to rozoberme. Zatočíte si tamtým kolesom a tak sa dozvieme, čo s vami!“
„Zatočím si s kolesom? To myslíte vážne? Nemáte už dopredu rozhodnuté, čo, kde ako, kedy?“
„Nechcite, aby som vám niečo vysvetľovala. Explodovala by vám hlava. Takže si zatočíte kolesom a ...“
„No tak moment! Tak to predsa nemôže fungovať. Ja...chcem hovoriť s vaším šéfom!“
Úradníčka sa zatvárila blažene, pobavene, ale hlavne, povýšene. „Dobrý pokus! A kto to má byť? Boh, Alah alebo niekto ďalší?“
„Chcete povedať, že On existuje?“, pošepkala som, rozhliadajúc sa či neuvidím hrať Boha v kúte kocky.
„Možno áno, možno nie... Nepoviem! A teraz so mnou buď budete spolupracovať alebo zatratím vašu dušu!“
Kapitulovala som. Neodolateľná ponuka! To koleso bolo obrovské a farebné.
„Pripravená? Tak na tri! Tri!“
Roztočila som ho. Zdalo sa , že nikdy nezastane. Až napokon....zastalo.
„Zaujímavý výber. Nakoniec, už len rada do života. Nenáhlite sa za výsledkom! Užívajte si proces!
„Čo?“ Neviditeľná ruka ma opäť schmatla. Prúdila som časom. Nie, vlastne ja som bola čas. V tej chvíli som všetkému rozumela. Pravda vekov mi bola odhalená a ja som pochopila. A vtedy to prestalo.
Plávala som. Pohyby, dýchanie, vnímanie mi boli cudzie, no prirodzené. Stala sa zo mňa ryba! Aká sloboda a šťastie! Ja a voda k sebe patríme. Nič iné netreba! V tom som zacítila nebezpečie. Pokúsila som sa ukryť, no nemala som šancu. Obrovská žraločia čeľusť ma rozomlela na kúsky....
„Vitaj! Aby sme si boli načistom, práve si zomrela! Toto, čo vidíš okolo seba, je tranzit duší. O chvíľu budeš presmerovaná do ďalšieho tela. Ale ešte predtým...ako by si ohodnotila svoju smrť na stupnici od jedna do desať?“
Komentáre
:)
Práveže veľmi tradičný pohľad na smrť - minimálne mne sa s podobnou štruktúrou podarilo stretnúť hneď niekoľkokrát a zakaždým to bolo takmer rovnaké. Píšem takmer, pretože sa našli v texte state, ktoré nakoniec vyčarovali úsmev na tvári a ja som si mohla povedať:
"Ten čas stál za to!"
Príbeh sa rozbiehal dosť pomaly a kostrbato - akoby sa prvá polovica napísala o pár rokov skôr, než sa plánovalo samotné dokončenie.
Vidieť to hlavne v samotných vetných konštrukciách - tie sú raz úplne jednoduché, dynamické, inokedy statické, natiahnuté, zbytočne prekomplikované, nesúcu sa v monotónnej rovine od jedného nezáživného obrazu k druhému... vidieť to i v rovine rozprávania a hlavne v opisnej časti, ktorá vytvára jeden pekný malá chaos :D
Potom však príde nečakaný zvrat a svoj prísľub zaujímavej slovnej prestrelky splní nad očakávania - tým som chcela povedať iba toľko, že dialogická časť ma oslovila a potešila svojou priamosťou, rétorickou hravosťou a jednoduchosťou. Repliky plynuli nenútene, boli svieže, živé, uveriteľné a zábavné :)
Vzhľadom na ostatné súťažné práce... bola táto solídnym priemerom! (pokus o kompliment)
Mimochodom - http://citanie.madness.sk/view-30888.php ; tomuto ja osobne hovorím netradičný život PO...
Pridal(a): Yaonee, 26. 08. 2010 17:38:55
|
velmi zaujimave
toto sa mi vazne pacilo, netradicny pohlad na smrt, trochu cierneho humoru nezaskodi :)
pisane je to dobre, lahko sa to citalo, mensi rozsah v tomto pripade vobec neprekaza, pretoze pribeh ma vsetko co ma mat :) super
Pridal(a): Ella, 19. 08. 2010 14:38:50
|
|
|
