PoviedkaLetná poviedková súťaž33. kapitola - Kyslé uhorky xero ufónkyKrátky popis:
Jednotlivé súťažné poviedky si môžete prečítať pod jednotlivými kapitolami. Nezabudnite hlasovať za tú, ktorá sa vám najviac páčila. :) Hlasovať môžete na facebookovej stránke blook.sk. Viac informácii nájdete v topiku venovanom tejto súťaži.
Typ: Viackapitolová
Autor: Caterhine
Dátum a čas pridania: 01. 09. 2010 10:34:48
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 262
Tagy: Fantasy, Science fiction, Poviedková súťaž
Kapitoly tejto série
Rozhodol som sa, že zajtra si oblečiem nohavice zadkom napredok. Áno, presne tak. Ale tým nemyslím, že sa premiestni môj zadok. Len otočím nohavice. Ak sa mi to podarí, zapnem ich za chrbtom a nastúpim do intergalaktického taxíka na planétu Xero-Blis. Prečo chcem urobiť takú neobvyklú vec ? Verte mi, k tomuto riešeniu som dospel pod ťarchou viacerých nepríjemných udalostí a zároveň viacerých príjemných pocitov. Dokonca si začínam myslieť, že aj to bude málo. Keď mám skončiť vo väzení, tak nech to stojí za to ! Vystrihnem si do vrchného úboru okrúhlu dieru tak, že všetci spolucestujúci budú mať ideálny výhľad na môj pupok. Aj tak sa zaň nemusím vôbec hanbiť.
Keď sa takto smiešne doobliekaný dostanem do IGT, čo je skratka pre intergalaktický taxík, bude všetko ideálne. Celkom iste ma zavrú do prenosného väzenia a strávim noc na Xero-Blis.
Ale zabudol som sa vám predstaviť. Volám sa Igor. Som pozemšťan. A verejne sa priznávam k intergalaktickému citu, ktorý naplno prepukol včera večer pod vplyvom veľkej dávky nádeje. Odvtedy sa šíri po mojom tele, útočí na moje životne dôležité orgány a zhoršuje môj celkový motorický systém. Inými slovami, som z nej totál scvoknutý. Z koho ? Dotyčná mimozemská príslušníčka, slangovo nazývaná ufónka, sa volá Meylla a pracuje ako druhá pilotka IGT 329, ktorým cestujem každý deň do práce.
Je to iba jeden pozemský mesiac, čo som začal pracovať na Xero-Blis v sektore B14 na mestskej úrovni 13. Teda na trinástom poschodí v tej horšej časti mesta. Počas prepravy IGT 329 na konečnú stanicu vidím iba dve z luxusných štvrtí A06 a A07, no bol by som skutočne šťastný, keby som moju kariéru dotiahol až tam. V najbližšej budúcnosti to pôjde skôr dole, než hore. Však vám to postupne všetko vysvetlím.
Moja práca na Xero-Blis je jednoduchá. Vymieňam, umývam a odstraňujem zo xeranských okien zaschnuté telá skapatých xero moskytov. Toľko o mojej profesii.
Ak ste nemali ešte tú skvelú možnosť urobiť si výlet na Xero-Blis, dovoľte mi, aby som vám trochu priblížil tamojšie podmienky.
Na Xero-Blis je optimálna pocitová teplota, jeden slnečný zdroj pomenovaný Blis, dva mesiace. Táto planéta strednej veľkosti býva bombardovaná meteoritmi dvakrát ročne, zemetrasenia tu neexistujú, rovnako záplavy sú úplne vylúčené. Xero-Blis nemá kontinenty ani vodné plochy. Jej základ tvoria len rôzne skupenstvá xerónu - látky, ktorá dokáže byť pevná i nehmotná v závislosti od toho, ako blízko je k slnečnej energii Blisu. Preto neexistujú mestské úrovne záporných hodnôt, ako je to u nás na Zemi bežné. Žiadne podzemné garáže pre vaše galaktické skútre. Trochu nepraktické, ja viem. Najspodnejšia pevná vrstva xerónu je veľmi starostlivo strážená nepretržitými ozbrojenými hliadkami a prikrytá tenkým materiálom, ktorý sa podobá elastickej gume. Tento materiál však neprepúšťa slnečné lúče a prakticky ho nemožno opotrebovať. Nepýtajte sa ma, ako ho vyrobili, tak ďaleko som sa v mojom samovzdelávaní nedostal. Viem len, že vodu, ako ju my pozemšťania poznáme, produkuje v čistom skupenstve samotné telo Xeranov. Ako odpadovú látku. Áno, je to dosť kuriózne, ale v podstate veľmi vhod. Xerania sa živia len zeleninou a nezanechávajú po sebe nijaké znečisťujúce látky, prípadne bioplyny a iné zápachy. Tiež negrgajú. Sú naozaj geneticky predurčení ku kultivovanému životu. Ale robí si z nich srandu veľa galaktických médií.
Veď určite poznáte ten vtip: Čo hľadá pozemšťan na púšti ? Xeranský záchod.
Na planéte Xero-Blis je však veľa zaujímavého. Architektúra je naozaj jedna z veľmi inšpiratívnych oblastí pre celú galaxiu. Konštrukcia budov používa rovnaký postup, aký som opísal vzhľadom na spodnú vrstvu planéty. Obyvatelia Xero-Blis, ktorí sa jednotne nazývajú Xerania, dokážu počas zatmenia Blisu jedným z jeho mesiacov izolovať xerón v jeho pevnom skupenstve a dať mu tvar, aký práve potrebujú. Zatmenia slnka Blis sa tu vyskytujú často a považujú sa za štátne sviatky.
Nuž a Xerania ako bytosti ? Verte mi, vyzerajú už na prvý pohľad veľmi sympaticky. Pokojne si sem naplánujte dovolenku aj s deťmi, nebudete sklamaní. Môžete namietať, že nie som objektívny, ale mne pripadajú aj ako veľmi sexy bytosti. Výškou trochu nižší ako ľudia. Štíhli, postava podobná pozemšťanom, biela pleť, rôznofarebné oči i vlasy. Prirodzeným odtieňom vlasov je u nich aj fialová, modrá, ružová a zelená. Azda jediný výraznejší rozdiel je v nose a poprsí. Xerania majú namiesto nosa elegantný otvor v tvare polmesiaca tesne nad ústami. Mužské bytosti majú tiež prsia a môžu živiť svoje potomstvo rovnako ako ženské bytosti. Poprsie však majú dosť nevýrazné a namiesto dvojdielneho je iba jednodielne. Zrejme viete, čo tým myslím. Ale treba povedať, že im to neuberá na kráse. Všetko ostatné, vrátane reprodukčného procesu, je prirovnateľné k pozemskému.
Určite ste videli aspoň raz v živote xeranskú reklamu na kyslé uhorky. Krásna Xeranka sa usmievala a zdvíhala do výšky priehľadnú dózu v tvare vajca, v ktorej boli nakladané uhorky. V ich pestovaní predstihli nielen Zem ale aj ďalšie planéty. Až v pozemskom roku 2219 sme sa dozvedeli, že uhorky ako ich my pozemšťania poznáme, pochádzajú zo Xero-Blis. Boli v jednom z inkubačných balíčkov, ktoré priviezli zástupcovia Xero-Blis na našu planétu v jej počiatkoch.
Ako som už spomínal, pracujem so xeranskými oknami a som na to náležite hrdý. Okná na Xero-Blis sú priezračnejšie než pozemské sklo, pretože nielenže prepúšťajú svetlo, ale ho aj odrážajú do všetkých strán bez ohľadu na to, pod akým uhlom na ne slnečné svetlo dopadlo. Sála z nich príjemná žiara, ktorá vás neoslepuje.
Tieto okná vyrobili z priehľadného xerónového piesku, ktorý vznikol umelou kryštalizáciou xerónu. Takýto materiál potom roztavili do konečnej podoby priehľadnej plochy. Xerónové okno neskôr podrobili špeciálnym postrekom, takže vydrží priame slnečné žiarenie dvadsať dní. Potom treba okno dôkladne umyť a postrek obnoviť. Aj napriek tomu je nutné okná po päťdesiatom mesiaci kompletne vymeniť. Avšak pohyb mesiacov planéty Xero-Blis je iný, než pozemský. Aj preto jeden mesiac u nich trvá približne sedemnásť pozemských dní.
Keď sa nad tým spätne zamyslím, sedával som v IGT 329 takmer dva xeranské mesiace a vôbec nevedel o existencii tej nádhernej druhej pilotky. Bolo to pred piatimi dňami, čo mal ranný spoj IGT 329 malú zrážku s veľkým medzigalaktickým taxíkom MGT 26. Dvaja z mojich kolegov sa zranili a pri našom presune do záchrannej jednotky nám pomáhala posádka taxíka. A teda aj ona. Skutočne nadpozemsky krásna. Predstavila sa nám ako Meylla.
Poviem vám, v živote som nevidel krajšiu ženu s fialovými vlasmi a iba polovičným poprsím. Srdečný rytmus mi klesal niže pása a spôsobil žalúdočnú nervozitu. Ešte nikdy som sa pri bytosti ženského pohlavia necítil taký stratený. Stratený, ktorý nestratil, ale našiel. Meyllu, moju sexy ufónku.
IGT 329 prenechali montážnej službe, aby bol pojazdný už na nasledujúci deň. My sme sa dopravili bez ďalšieho nepríjemného incidentu na Xero-Blis. Cesta trvá pol hodinu pozemského času. Po nehode som mohol ešte dvadsať minút sedieť vedľa nej, pozorovať ju. Mal som aj dosť času odhodlať sa k tomu, aby som ju oslovil. Celý data súbor s kompletným xeranským jazykom a jeho variáciami mi zadarmo nahodili na môj pamäťový mikročip hneď potom, ako som úspešne zvládol pohovor do zamestnania. Ušetril som tak nemalé finančné prostriedky. Na mojej vesmírnej kreditke PlanetVisa nebola v tom čase nejaká prevratná suma. Ihneď po adaptácii rečového centra som si zamiloval xeranské nadávky a citoslovcia. Keď Xeranov niečo udrelo či zabolelo, celkom bežne vykríkli: „Hihik !“
To ma dokázalo rozosmiať aj v nevhodnej chvíli.
Pätnásť pozemských minút som sa rozprával s Meyllou o kyslých uhorkách. Pätnásť minút, kým sme sa rozlúčili a išli každý do svojej práce. Veľa som toho v ten deň neurobil. Xeranské moskyty sú jediným lietajúcim zverstvom na planéte Xero-Blis. A preto je ich logicky mrtne veľa, ako sa hovorí. Ani by to veľmi nevadilo, pretože neštípu pozemšťanov, iba Xeranov. Problém je ten, že sa svoje krátke životy rozhodnú v plnej rýchlosti nacapiť na sklá xeranských budov. Potom sa rozhodnú byť na nich prilepené tak, že sa nedajú zotrieť. Treba ich veľmi opatrne zoškrabávať, aby sa neporušila vrstva ochranného postreku. V ten deň na mňa môj šéf pozeral veľmi nesympatickým xeranským pohľadom. Mal som šťastie, že ma na mieste nevyrazil z práce. Musel som vymeniť desať okien, pretože som si nedal pozor.
Všetko by bolo v poriadku, keby som vedel zabudnúť. Avšak každé nasledujúce ráno i večer, odvtedy čo som ju stretol, som sedával v IGT 329 čo najbližšie k pilotnej kabínke. Predstavoval som si ju, ako sa sústreďuje na pokyny prvého pilota. Ako o našej ceste informuje všetky galaktické informačné panely, rozmiestnené pri planétach, ktoré sme míňali. Znova som počúval jej hlas vo svojej hlave. Prehrával som si náš rozhovor, ktorý som si automaticky zaznamenal na môj pamätový mikročip. Čo vám poviem ? Bol som z nej ako chorý. Doma mi pri raňajkách môj automatický informátor zdravia naordinoval dávku vitamínov. Nepomohli.
A potom sa stalo niečo, čo ma prinútilo premýšľať. V jeden večer som sa chystal hrať s kamarátmi antigravitačný futbal, v slangovej skratke agifucik. Vychystaný a s myšlienkou na to, že chcem aspoň poriadne unaviť svoje hormónmi precpané telo, som nastúpil do planetárneho taxíku PT 11. Chvíľu som si nič nevšímal a iba s úsmevom pozoroval moje nové agifucikové kopačky, ktoré sa radostne skveli na mojich nohách. Do podrážky mali nainštalovanú najnovšiu verziu odpudzovadiel gravitácie. Pri nej naozaj nemáte ten mierne trhavý pocit, ako pri nekvalitných agifucikových kopačkách. Polovica mojej prvej výplaty na mojich nohách, ale to potešenie pri priamej aplikácii na loptu stojí za to ! Z kopačiek som krátko uprel pohľad na muža oproti, čo cestoval v PT 11 spolu so mnou. Zabudol si zapnúť nohavice. Automatická kontrolka pri gombíku mu svetielkovala, no on ju vedome ignoroval. Nemal som chuť riskovať, že prídem o agifucik len preto, že ma budú kvôli tomu chlapíkovi vypočúvať celú hodinu. Postavil som sa a stlačil zelený gombík. Pomocný pilot PT 11 vyšiel z kokpitu, skontroloval situáciu a prikývol hlavou smerom ku mne. Keď sme pristáli na nasledujúcej zastávke, vyviezli môjho spolucestujúceho s nezapnutými nohavicami von.
Nechápal som, prečo to ten chudák spravil. Veď naše oblečenie je jednoduché a nevyžaduje žiadnu extra starostlivosť. Pravidlá prepravy v taxíkoch sú rovnaké na všetkých troch úrovniach – planetárnej, intergalaktickej i medzigalaktickej. Všetci ich vedia naspamäť. Základná výbava pamätových mikročipov. Žiadny z cestujúcich nemôže cestovať v taxíku pod vplyvom drog, využívať vysokofrekvenčné rádiové signály a tak ďalej. Podstatné pre mňa v tej chvíli bolo to, že tieto pravidlá sa týkali aj na pohľad nie príliš závažných vecí. Ako napríklad nevhodného, či chybne použitého oblečenia. Za tento priestupok vás zavreli do pohyblivého väzenia v tvare priehľadnej bubliny na celý jeden deň. A vašu väzenskú bublinu vypustili do siene hanby, kde ste mohli akurát pozorovať ostatných uväznených. Skutočné väzenie bolo horšie. Bublina bola prvý stupeň. Kým ste boli v nej, vybrali vám váš pamäťový mikročip z hlavy a preverovali všetky vaše spomienky, aby zistili príčinu vášho konania. Ak váš prípad označili za psychické zlyhanie, liečili vás. V opačnom prípade začalo vyšetrovanie a vy ste museli vysvetľovať, prečo ste porušili pravidlá. Mohli ste skončiť na slobode alebo v skutočnom väzení. V prípade, že sa priestupok zistil počas intergalaktického letu, bolo povinnosťou pomocného pilota dopraviť vás do väzenia. Pomocný pilot bol aj vo funkcii svedka vášho takpovediac hanebného činu. Takže v prípade vypočúvania bol nútený byť aspoň nefyzicky prítomný cez dokonalý 3D audiovizuálny prenos.
Rozhodol som sa, v ten deň, že si oblečiem nohavice zadkom napredok.
A na tú dieru na pupku si priložím dlaň, keď nastúpim do IGT 329. Na tých niekoľko minút, kým nebudeme v polovici cesty. A potom odštartujem holopupkovú akciu. Aj zadok im otrčím, aby všetko pekne videli. Niekto musí stlačiť to zelené tlačítko. Nevadilo mi mať chvíľu trochu srandy sám zo seba. Nevadilo mi ani to, že zrejme prídem o prácu. Spočítal som si pre a proti a stále mi vyšlo, že prácu na Xero-Blis si nájdem. Aj keď nie na tej istej úrovni, či v tom istom sektore.
Podstatné bolo len to, že ju znova uvidím. Meylla sa so mnou odvezie k najbližšej väznici na Xero-Blis. A možno si spomenie, že sme sa pred pár dňami spolu rozprávali, keď sa IGT 329 stala tá nehoda. Po skúmaní môjho mikročipu zistia, že som to urobil pri zdravom vedomí. A keď sa ma budú pýtať na dôvod, prečo som bol taký blázon, Meylla tam bude tiež. A potom ?
Potom to bude len medzi nebom a Zemou.
Komentáre
Super
tak toto by ma v živote nenapadlo :D Skvelé :D
Pridal(a): Petraela, 15. 09. 2010 16:41:02
|
Tesim sa trojnasobne :)
Dakujem, Georgiana, velmi velmi velmi ! :D
Pridal(a): 188.167.15.222
|
mne sa tato tiez velmi velmi velmi pacila:) maloktoru som precitala do konca.. maloktoru som zacala citat:D ale tato stala za to:)
Pridal(a): Georgiana, 04. 09. 2010 11:40:58
|
Móda na radosť :D
Keby nebolo tých nohavíc, čo sa chceli obliecť naopak, asi by nebolo ani poviedky :D Mám takú radosť ! Ďakujem ti, Yaonee.
Pridal(a): 188.167.15.222
|
Óda na radosť :)
Tak toto ma, v dobrom slova zmysle, položilo na lopatky! Malo to všetko!!!
Pridal(a): Yaonee, 01. 09. 2010 22:38:51
|
|
|
