PoviedkaNerozlučnosť mladých čarodejníc10. kapitola - Čože sa nám to blíži?? Predsa Vianoceee!!Krátky popis:
..(snáď už posledné;) ) pokračovanie Dobrodružstiev mladých čarodejníc..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 22. 11. 2010 14:27:36
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 79
Tagy: Fantasy, Prítomnosť / počas série, slovenčina, romantika, dobrodružné, humor
Kapitoly tejto série
Sobota, 13. november
Drahá Ninka-kvetinka!
Tak sa Ti teda ozývam, presne ako si chcela. Práca v lekárni v tom sklade ma začína zmáhať. Keď prídem na byt, väčšinou len rýchlo uvarím jednoduchú večeru (aby sa Leo nemal na čo sťažovať), najem sa a zaspím pri rozpozeranom filme. Obvykle ma zobudí po dvoch-troch hodinách vôňa jedla, keď si Leo s tanierom prisadne ku mne na gauč. Ja len počkám, kým skonzumuje všetko, čo si naložil – a keď konečne odloží tanier, pritúlim sa k nemu. A tak tam zaspíme obaja. Ďalšie (vcelku nepríjemné) prebudenie prichádza o polnoci, kedy začne kostolný zvon odbíjať dvanásť úderov. Spočiatku ma to rušilo aj v spálni, no postupne som si na to zvykla. Ak však „náhodou“ zaspím(e) v obývačke, tam ma to vždy vytrhne z ríše snov. Vtedy s Leom vyletíme z gauča a bijeme sa o kúpeľňu. Ten, kto vyhrá bleskový súboj, bude skôr v posteli. Ten druhý sa opäť zosunie na gauč a v polospánku čaká, kým sa kúpeľňa uvoľní. Nech už to vyzerá hocijako, je to milé a úsmevné (aspoň pre nás dvoch určite).
Od toho výletu prešiel už týždeň? Nechce sa mi veriť! Bolo perfektne... fakt. Najskôr som to chcela vzdať a zatiahnuť Lea do Glasgowu, kde by sa čas postaral sám o seba. A tak som ho aj (ako šoféra) navigovala na Glasgow. Glasgow sme však minuli a keď sme prechádzali popri ohromných vrchoch, nemohla som im ako milovníčka turistiky odolať.
Našli sme parkovisko a vybrali sa do hôr. Okrem toho, že sme sa v neznámom (a mierne nehostinnom) prostredí takmer stratili, sme zažili aj ďalšie (neplánované) dobrodružstvá. Zistili sme, že sa nachádzame v blízkosti jazera Loch Ness. A keď zistíš takúto vec – no, povedz úprimne, dalo by Ti neísť tam? Mne teda nie!
A keď sme stáli na brehu toho rozľahlého „močariska“, obaja sme napäto očakávali, kedy sa tá príšera zjaví. Hladina sa pár ráz zvírila, no nič sme (samozrejme) nevideli. Ale prisahala by som, že som začula akési podvodné (v zmysle „pod vodné“, nie „podvodné=klamlivé“) zvuky. Ale asi to boli len výplody mojej fantázie, pretože Leo si nič také nevšimol.
Naobedovali sme sa v najbližšej reštike a zatúlali sme sa do ihličnatého lesa. Len si to predstav: zem pokrytá jemným smaragdovo zeleným machom, čerstvý a osviežujúci vzduch, vôňa ihličia a živice. Nie je to nádherný obraz? Bolo tam síce dosť chladno, ale keď sme sa k sebe pritúlili, vzájomne sme sa zahrievali. Aspoň nás to prinútilo byť si nablízku. ♥
Mňa by tiež zaujímalo, kde sa budeme nachádzať a ako budeme žiť o päť rokov. Pravdepodobne budeme mať po promóciách a každý deň budeme chodiť do práce. Budeme vydaté? Budeme mať deti? Som na budúcnosť úprimne zvedavá!
Dobre si viem predstaviť, ako rada tráviš čas s Maťom. Keď si spomeniem na to, ako sa vyvíjal váš vzťah... Nezdá sa Ti, že to všetko šlo akosi rýchlo? Ani by som sa nečudovala, keby Ťa na Vianoce obdaroval prstienkom. Chcela by si to? Viem, že sme už túto tému rozoberali a Ty si radikálne odmietla, ale nezmenil sa Tvoj postoj? Vždy si predsa zastávala názor, že nechceš chodiť s niekým, s kým by si si nevedela predstaviť stráviť celý život. Je teda podľa Teba Maťo „ten pravý“?
Mňa občas štve, že som toho svojho pravého odpísala. Naozaj som začala túžiť po nejakom ďalšom kroku... Lenže netuším, ako k nemu Lea primäť. A vôbec, ktovie, či ho on chce urobiť. Možno po tom mojom vrátení prsteňa už ani sám nechce. Čo ak som ho nadobro zmiatla? Dúfam, že nechce žiť naveky takto! Ja predsa chcem jedného dňa mať na sebe nádherné biele svadobné šaty a vydať sa... Myslíš, že sa mi to niekedy splní? Snáď nebude dlho trvať, kým sa Leo opäť rozhýbe – hoci by mal plné právo nechať ma na vážkach.
Už si si teda uvedomila, že Miro po Tebe ide? Bolo načase! Čo s tým však mieniš robiť? Čo sa týka galantnosti, Miro je zrejme v porovnaní s Maťom nevzdelaný barbar. Ale čo ak to ten Tvoj podarený spolužiak jednoducho nevie inak dať najavo? Je síce pravda, že má frajerku, ale čo ak si proste nevedel pomôcť a zaľúbil sa do Teba?
Keby tí muži vedeli byť vážni a seriózni v tých chvíľach, kedy treba – všetko by bolo jednoduchšie!
Ale poďme k inej téme. Pomaly už sa všade ukazuje, že sa blížia Vianoce – v reklamách, vo výkladoch obchodov, v rádiách. Nevieš mi poradiť nejaký pekný darček pre Lea? Vlastne aj Ty si písala o vianočných daroch! Máš talent na vymýšľanie takýchto vecičiek. Mala by som mu niečo kúpiť? Alebo snáď vyrobiť? Kombinovanie týchto dvoch možností bolo vždy mojou parketou – pamätáš si, ako som Ti vyrábala rôzne zošitky a vymýšľala príbehy o nás dvoch v surrealistickom fantazijnom svete? To bolo super! Pamätám si na darček, ktorý som Ti dala k osemnástke. Bol to zošitok, do ktorého som nalepila fotky všetkých chalanov, ktorí sa nám vtedy páčili – a bolo ich veru neúrekom! Spomínaš si na to? Bodaj by som mohla také niečo vytvoriť aj pre Lea! Ale ktovie, či by muž také dačo dokázal oceniť. Možno by si to raz prelistoval a už nikdy do toho nenazrel. Ja mám doteraz tie veci, ktoré si mi vyrobila Ty! No mám pocit, že muži očakávajú a majú väčšiu radosť z praktických darov. Nie je to tak? Potom som ale beznádejná a fakt netuším, čo mu mám darovať.
Inak, to počasie, ktoré vonku panuje, sa vôbec nehodí k tomuto takmer-zimnému mesiacu. Mohol by už začať padať sneh – ale nie, namiesto toho sa na Škótsko vylievajú všetky mraky aj so svojimi pochmúrnymi zásobami vody. Všetko je buď hnedé alebo šedé, už aj pekná jesenná zlatisto-žltá sa vytratila. Pohľad z okna ma normálne deprimuje.
Ešteže máme telku, v ktorej si môžem pozrieť nejaký ten filmík – to mi je jedinou útechou. A potom Leo, samozrejme☺. Avšak v poslednom čase uvažujem o tom, či ma takýto život baví a napĺňa. A zisťujem, že nie. Neverila som, že by niekedy mohli z mojich úst (alebo z môjho pera) vyjsť takéto slová, ale musím Ti to napísať: Chýba mi škola. Čím dlhšie som preč, tým silnejšie si to uvedomujem. Chýbajú mi tie večné hodiny nacvičovania nezmyselného divadelného príbehu bez pointy, dokonca aj podpichovanie toho blonďáka Ruda Hronského. Viem, že on už na našej škole nie je, keďže vyletel, ale... Chýba mi to. Nemôžem si pomôcť. Len čo sa vrátim, pobežím na fakultu a všetko tam vyobjímam!
A dôležitá oblasť: áno, určite môžete prísť s Maťom aj s Radkou! Budeme to tu mať aspoň na pár dní pestré. Neviem, kam vás pomestíme, ale nejako to vymyslíme. Takže pekne rezervujte letenky a 30. decembra najneskôr nech ste tu ako na koni (najlepšie bielom)! A my vás tu veselo privítame a možno Ťa aj s Josém zoznámim, ak začne dovtedy so mnou komunikovať poriadnejšie. Stále je totiž mlčanlivý a mierne odmeraný, akoby sa poriadne hanbil za ten svoj „výstup“ či ako to nazvať. Ja už na to popravde nemyslím a ani najmenej to neriešim, no on sa očividne nevie odosobniť a predstierať, že sa nič také nestalo. Mrzí ma to, pretože mi pár týždňov bol skutočne dobrým priateľom a oporou.
Minule som volala s maminou a ona Ťa nechala pozdravovať. Prišlo mi to smiešne, pretože z geografického hľadiska má k Tebe oveľa bližšie než ja a posiela Ti pozdravy po mne... Ale som rada, že som s ňou v kontakte. Vravela mi o výlete, ktorý absolvovala s priateľom. Vzal ju na týždeň na Cyprus a tam objavovali dobrodružné neobjavené miestečká. Vraj to bolo super, tak som zvedavá na fotky a všetko ostatné.
A vieš čo? Prepadá ma panika, keď si predstavím Vianoce – tu a sama s Leom! V živote som nepripravovala vianočnú večeru, nepiekla som medovníky a nevarila som vaječný likér či medovinu! Ako to všetko zvládnem? Čo ak to Leo odo mňa všetko očakáva? Urobiť dobrú kapustnicu predsa nie je až také jednoduché. Alebo je? Nikdy som to neskúšala! Síce už na strednej som začala piecť a bavilo ma to, ale čo sa týka varenia – a hlavne tých zložitejších jedál –, strácam sebadôveru. Nemáš poruke nejaké osvedčené rady či recepty? Budem vďačná za čokoľvek, pokojne mi pošli aj adresu nejakého rýchlokurzu alebo čohosi podobného (ale ten rýchlokurz musí byť v Škótsku, haha). Ty sa tešíš na Vianoce? Budeš teda u Maťa, však? Aj s maminou? A aj s jeho dcérkou a Tesárovcami... Bude to taká rodinná večera, nie? Som zvedavá, čo mi o tom neskôr porozprávaš/napíšeš. Najviac ma zaujíma darček, ktorý od Maťa dostaneš (žmurk!).
Vianoce sú však predsa ešte viac než mesiac vzdialené, takže na ne nechcem myslieť stále, pretože ma prepadá nostalgia a melanchólia. Ešteže mám pri sebe aspoň Lea a nie som tu sama... Ale počkať! Veď ja som tu kvôli Leovi... Ach, ja trúba... Marína, kedy sa spamätáš?!
________________________________________________________________________________
Pondelok, 22. november
Mari, Marča, Marína!
Nechce sa mi veriť, čo napíšem, ale musím sa z toho „vykecať“... Veľká časť listu síce bude o Mirovi, ale nič si z toho láskavo nedomýšľaj (prosím!).
Začalo to v prechádzajúci piatok (12.11 – deň predtým, ako som dostala Tvoj list). Dovtedy bolo všetko v najlepšom poriadku – týždeň začal tradične, utorok som tiež prežila (napriek tancovaniu s Mirom), v stredu som sa stretla s Maťkom a vo štvrtok som dokonca aj dávala pozor na prednáškach. A v piatok sme s Maťom šli na večeru a potom som ho pozvala k nám, keďže vonku začalo byť dosť chladno a uňho je vždy plný dom. Zavreli sme sa u mňa v izbe, pretože Kamila bola na svojom zaužívanom výbehu po mužoch. Dali sme si zmrzku a pili víno; večer bol úplne krásny, kecali sme a rozvaľovali sa (každý na inej!) na posteli. Popritom sme si pustili pohodovú muzičku a smiali sa na blbostiach. Romantika ako vyšitá, už len sviečky nám chýbali. Ale vlastne v tej reštike, kde sme večerali, nám na stole horela jedna červená svieca... Okolo polnoci sa Maťo zdvihol, že už musí ísť, a tak som ho šla odprevadiť, keďže som mu nechcela dovoliť ostať celú noc u mňa. Pri dverách (ešte zatvorených) ma objal a pobozkal a opäť nastala jedna z tých (v poslednej dobe celkom frekventovaných) chvíľ, kedy sme sa nevedeli od seba odtrhnúť. Neviem, aký čudný pohyb Maťo vykonal, ale zrazu som bola opretá o dvere a on sa na mňa akosi zvláštne nalepil. Ešte som ho takého nezažila – dosiaľ bol vždy zásadový vo všetkých dotykoch a odmietal sa vedome privádzať do zbytočného pokušenia. No a z ničoho nič začal jazykom preskúmavať celú moju ústnu dutinu, čo ma totálne vyviedlo z miery a s vydeseným pohľadom som sa od neho odtrhla. V tom momente sa zrejme spamätal a začal sa mi ospravedlňovať, len čo odo mňa na meter ustúpil. S poloúsmevom, ku ktorému som sa premohla, som otvorila dvere a nechala ho odísť. Zbehol dolu po schodoch, pretože výťah bol obsadený a ozýval sa z neho dievčenský smiech. Zavrela som dvere, netušiac, že vo výťahu sa vezie nahor Kamila so svojím úlovkom.
Na druhý deň ráno som si našla od Maťa esemesku, v ktorej písal čosi ako vysvetlenie – vraj vypil viac vína ako mal a udrelo mu to do hlavy. Ja som jeho správanie brala s rezervou aj tak, ale tá esemeska ma potešila a upokojila. S úsmevom som teda prešla do kúpeľne, kde som si chcela umyť tvár a zuby. Otvorila som dvere a vrazila som do niečoho svalnatého. Šokovane som ustúpila dozadu a snažila sa bez okuliarí zaostriť na tú známo-neznámu tvár. Bol to Miro! Skoro som spadla z nôh... A zrejme sa mi naozaj podlomili kolená, pretože ma zachytil a podopieral. Mal na sebe len svoje („ultrasexi“) boxerky čiernej farby a škeril sa na mňa. Keďže som bola v takom duševnom otrase, že som sa nevládala ani pohnúť, Miro ma mierne nadvihol a postavil pred umývadlo. Potom sa strojene uklonil (ako nejaký gróf z osemnásteho storočia) a odkráčal, zavrúc za sebou dvere. Prinútila som sa vykonať na sebe základné hygienické záležitosti a potom som vyšla z kúpeľne, stále neveriacky krútiac hlavou nad tým, čo (KOHO!!!) som práve stretla vo SVOJEJ kúpeľni.
V izbe som na posteli sedela a mlčky čumela do blba asi pätnásť minút, počas ktorých sa mi hlavou a mysľou preháňalo asi toto: „Čo tu robí? Musel prísť s Kamilou! Tá má však posteľ v mojej izbe. Ale ja som nič nepočula! Žeby sa uspokojili s gaučom? Fuj, to je nechutné! Ja na tom gauči sedávam a jedávam na ňom večeru... Fuj! To je fakt nechutné! Miro?! A Kamila? Asi sa pošablím...“ A podobne. Ako vidíš, „vôbec ma to neprekvapilo“ (irónia, sarkazmus, BAZINGA!)...
Som z toho stále v šoku, to priznávam. Ale keď mi Kamila pri sobotnom obede, na ktorom sa zúčastnil okrem Fifa, Mima a Popa aj Miro, oznámila, že s „Mirkom chodí od včerajšieho romantického večera a po tej úžasnej noci sa s ním ani nikdy nerozíde“, totálne ma premohol smiech a takmer som explodovala. Verila by si tomu?! Ja som ani netušila, že Miro sa rozišiel s tou svojou Jankou, ktorá sa vyplakávala na toalete počas toho plesu! Kto by to bol povedal? A on sa už aj musel dať dokopy s inou? Nadržanec jeden nechutný!
Pričasto používam slovíčko „nechutný“, však? Mala by som mu vymyslieť alebo vyhľadať nejaký ekvivalent. Čo tak hnusný, odporný, bridivý, protivný, ošklivý, škaredý, odpudzujúci, ohavný, ohyzdný, mrzký, hnusácky, zahnusený, špinavý, smradľavý? Hmm, neviem si vybrať (a veru mi trvalo dobrých desať minút, kým som si na všetky tieto slovíčka pospomínala!). Asi ostanem pri nechutnom.
Každopádne, Miro teraz naozaj CHODÍ s Kamilou, čo pozostáva zo spoločne strávených nocí a absolvovania raňajok a večere na našom priváte. Naozaj hlboký, seriózny a najmä láskou naplnený vzťah... A neopováž sa mi tvrdiť, Marína, že žiarlim! Ani ma nehne... Ten debil je teraz u nás na dennom poriadku a mňa to poriadne štve. Občas, keď sa zavrú v obývačke a človek si tam ani nemôže pozrieť film (pretože nechce byť svedkom ich akrobatických polôh a ostatných nechutností, ktoré spolu robia), mám chuť zavolať si Maťa a dokončiť s ním to, čo načal v ten piatok. Ale keďže neplánujem porušiť svoje zásady kvôli Mirovi, neurobím to. Avšak aj tak ma to štve, pretože sa tým všetkým cítim strašne obmedzená. Keď s Mirom tancujem, neustále myslím len na to, že sa tými svojimi ručiskami dotýkal Kamily a... no fuj! Možno to až príliš prežívam, ale nemôžem si pomôcť. Je mi z toho zle, tak čo mám robiť?!
Navyše, ak nie sú zavretí v obývačke a neužívajú si na gauči, sedia v kuchyni a snažia sa nadväzovať priateľstvá s nami ostatnými. Miro si najčastejšie sadá na stoličku, o ktorej dobre vie, že ju považujem za svoju. A tam sa rozvalí a na druhú stoličku si vyloží nohy, zatiaľ čo na mňa vrhá provokačné pohľady a žmurká na mňa. Neporazilo by Ťa? Nechápem tak celkom, o čo mu ide. No jedno viem: Nie je možné, že by to s Kamilou myslel vážne. Keď sme nútení spolu na tréningu hovoriť, vôbec ju nespomína. A keď spoločne viacerí sedíme v jednej miestnosti, vôbec sa k nej nemá. Nemá potrebu držať ju za ruku či nejako inak jej prejavovať pozornosť. Zdá sa mi, že je mu dobrá akurát tak do postele a na uvarenie jedla. Nechcem znižovať Kamilinu hodnotu, pretože ju mám celkom rada, ale jej to tak tiež zrejme vyhovuje. A práve preto by ma to nemuselo trápiť, však? Ale keď už ma nemusia trápiť ich „problémy“ (ak vôbec nejaké majú), budem sebecká a budem myslieť na seba – MNE prekáža, že Miro je stále u nás; MNE prekáža, že si vykladá nohy na stôl v obývačke; MNE prekáža, že má u nás náhradnú zubnú kefku aj pastu; MNE prekáža, že používa naše uteráky a sprchové gély. MNE PREKÁŽA! Prečo na to nik neberie ohľad?!
Asi sa presťahujem k Maťovi alebo čo. Mám pocit, že ma z toho Mira roztrhne!!!
Teraz sa však chcem ešte aspoň okrajovo vyjadriť k Tvojmu listu (a vďaka tomu aspoň na pár minút zabudnúť na Mira). Takže, poďme na to...
Prvá vec: Teší ma, že ten výlet bol super. Teda, jazero Loch Ness – to znie naozaj zaujímavo a dobrodružne. Verím, že sa dostanem aj k fotkám – verím, že ste nejaké spravili, pretože v takej nádhernej prírode určite bolo čo fotiť!
Čo sa týka Tvojich úsmevných vyjadrení o Mirovi: Ako si si sama mohla všimnúť z obsahu môjho listu, určite po mne nejde. Keby sa naozaj stala tá absurdnosť a on sa do mňa zaľúbil, nespával by predsa s mojou spolubývajúcou, či nie? Takto sa mi zdá, že ma tým chce iba naštvať (niežeby som považovala svoju prítomnosť v byte za jeho motiváciu byť s Kamilou, to vôbec nie).
A či je Maťo „ten pravý“? Rozhodne si myslím, že áno. Naozaj by som s ním inak nebola. Možno si myslíš, že som naivná, ale naozaj to tak cítim. Neviem, čo prinesie budúcnosť, ale ak sa skutočne rozhodne darovať mi prstienok, určite ho neodmietnem. Nikdy som nikoho neľúbila tak, ako ľúbim jeho – hoci sme si nič také ešte ani len nepovedali... Ale viem, že je dobré byť s ním. A preto s ním som.♥
Neviem, ako by si mohla docieliť opätovnú Leovu žiadosť o ruku. Ale mohla by si mu nejako naznačiť, že si otvorená tejto možnosti a že by Ťa to potešilo. Alebo sa s ním o tom skús narovinu porozprávať – ale to by ho mohlo vystrašiť a zaskočiť. Asi som Ti veľmi neporadila, však? Prepáč.
A darčeky, Vianoce a cesta do Škótska – všetko určite vyjde perfektne! Teším sa, že Ťa uvidím o dva mesiace skôr... A istotne sa nám obom podarí vymyslieť poriadne originálne darčeky, z ktorých budú tí naši muži nadšení. A vianočný večer – aj jeho príprava – prebehne najsamsuperne, to mi ver. Teším sa, ako budem s maminou a pani Tesárovou (a možno aj s Radkou) chystať kapustnicu a vyprážať kapra. Bude to super! A Maťo bude s pánom Tesárom zdobiť vianočný stromček... To všetko sme už spoločne naplánovali. A letenky sú zarezervované, takže by sme mali prísť 30. decembra okolo piatej popoludní. Ešte Ti ohľadom toho napíšem podrobnejšie info neskôr.
Drž sa! Pozdravuj Lea a hovor s ním o všetkom, čo cítiš – on si to zaslúži vedieť! Tvoja Nin☺
Komentáre
no veru
bolo treba zmeniť štýl, lebo listy mi už liezli na nervy:D:D a zdali sa mi strašne obmedzujúce..:p
Pridal(a): Georgiana, 14. 10. 2011 18:32:52
|
:D
No, ehm... Maťo to síce hodil na víno, ale skôr verím tomu, že sa na ňu vrhol z tej najklasickejšej príčiny. :D :D
A zase ten Miro! Nech jej dá konečne pokoj! Pch.
Zachytila som niečo o tom, že v ďalšej kapitole končia listy? Tak to sa na to idem ihneď pozrieť! :-P
Pridal(a): Bruja, 14. 10. 2011 17:59:47
|
cim dlhsie
ti trva napisanie kapitoly, tym rychlejsie potom pribuda ten pocet prezreti:D to uz som mala moznost si vsimnut.. noo, vsak uvidime, ci sa okolo Mikulasa stane nieco inspirativne..;)
Pridal(a): Georgiana, 26. 11. 2010 16:31:19
|
Nestrachuj sa ;)
Urcite nie som jedina, ktora to cita s napatim ;)..Len sa mozno hanbia. Ale pocet precitani je velmi pekne :P az o mesiac?? nerob si srandu zo mna ;) a co Mikulas? zopar plesov? :)) pekne pis pis pis:) Tesim sa ..;)
Pridal(a): Agness Lullaby, 26. 11. 2010 14:08:35
|
plus..
dalsia kapitola - ta bude "akcnejsia", slubujem.. zrejme az o taky mesiac.. okolo Vianoc:D ale nebudu listy, ale priamy dej.. takze snad sa mas na co tesit (aspon ty:D ) :)
Pridal(a): Georgiana, 25. 11. 2010 22:19:39
|
co by som pre teba nespravila?:D
Pridal(a): Georgiana, 25. 11. 2010 22:18:57
|
:)
I like it <3 Thanks ;)
Pridal(a): Agness Lullaby, 25. 11. 2010 13:50:09
|
|
|
