Fantázia Fikcia f-shop Fórum Fantázia Fórum Fikcia Faun
Fikcia(úvod)   Fantázia   Faun   Fórum  

HLAVNÉ MENU

Oznamy a novinky
Najnovšie poviedky a kapitoly
Najnovšie interaktívne poviedky
Zoznam poviedok
Zoznam interaktívnych poviedok
Vyhľadávanie
Autori
Kontakty
Otázky a odpovede

Prihlásenie

login
heslo

Poviedka

Neistá budúcnosť

1. kapitola - Niekomu preskočilo !!!

Krátky popis:
Príbeh o svete, ktorý sa v pár veciach odlišuje od toho nášho. Alebo nie...?

Jej meno je Kate Walkerová. Je tvrdohlavá a nemá radosť, keď jej niekto rozkazuje. Dokáže si nájsť nové miesto vo svete, o ktorého ukrytých tajomstvá donedávna ani netušila?

Typ: Viackapitolová
Autor: Annabeth
Dátum a čas pridania: 06. 01. 2011 03:48:10
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 2045
Tagy: Fantasy


Hodnotenie užívateľov: 100% / Hlasovalo: 1
Hodnotiť poviedky môžu len prihlásení užívatelia.

Kapitoly tejto série



    Kate kráčala po temnej ulici, ktorá bola osvetlená len slabým, občas blikajúcim svetlom neónových lámp. Bola to odľahlá časť New Yorku, niekde na východe Manhattanu, v ktorej Kate ešte nikdy nebola. Ale teraz musela. Prechádzala po klzkých uliciach a za každým podivným zvukom sa obzerala. Nemohla si pomôcť. Stále mala pocit, akoby ju niekto sledoval. A možno to nebol len pocit. Občas sa jej zazdalo, že uvidela nejaký pohyb. Po chvíli to už nevydržala a rozbehla sa ulicou. Zabočila za roh, kde zastala v slepej uličke. Odtiaľto nebolo úniku a to Kate vedela. Ale nemala inú možnosť, ako si sadnúť na zem a čakať kým sa rozvidnie.

    Kate ležala na posteli vo svojej izbe a v ušiach mala slúchadlá. Vtom niekto zaklopal na dvere. „Ďalej!“ Zvolala Kate. Dvere sa otvorili a do izby vošla jej mama s čajom a sušienkami. „Niečo som ti priniesla.“ Usmiala sa a položila tácku na nočný stolík. „Daj si, kým sú teplé.“ A chystala sa na odchod. „Ďakujem!“ Zavolala ešte za ňou Kate...

    Vtom začula kroky. Zľakla sa a vyskočila na rovné nohy. Nevedela kadiaľ uniknúť. Zúfalo sa rozhliadala okolo seba, keď vtom uvidela kovový rebrík, vedúci na strechu. Nič iné jej už nezostávalo. Rozbehla sa k nemu a pokúšala sa naňho vyliezť, ale bol pre ňu veľmi vysoko a stena budovy bola klzká. Kate nevedela čo urobiť. Kroky sa približovali. Duneli jej v hlave ako zvony ohlasujúce súdny deň. Musí skočiť. Kate ustúpila o pár krokov dozadu a nadýchla sa. Rozbehla sa a keď už bola pol metra od steny, vyskočila. Len-len že sa stihla chytiť rebríka. Začala sa po ňom šplhať hore a dúfala, že ju nik z jej prenasledovateľov neuvidí. Cestou hore sa párkrát odrela o premočenú stenu, ale to bol jej najmenší problém.

    Kate sa postavila z postele a zobrala si čerstvo upečenú sušienku. Pozrela sa von oknom. Tam stáli dvaja chlapci a hádali sa. Nevedela, prečo je jeden z nich taký rozčúlený, ale vyzeral dosť nebezpečne. Pomyslela si, že sú to len nejakí chalani z pouličných gangov a ďalej sa tým nezaoberala...

    Konečne sa dostala na strechu. Na chvíľu si sadla, že si oddýchne, ale takmer okamžite sa znovu postavila. Necítila sa príjemne, keď vedela, že má niekoho za chrbtom. Začalo pršať. Už aj tak mokré mesto zakryli búrkové mračná. Kate sa rozbehla po streche. Musí sa odtiaľto dostať čo najskôr. Niekde kde je viac ľudí, kde by sa stratila v dave. Bola však noc. Všetky nákupné centrá otvárajú až o tri hodiny a Kate nevedela, čo bude dovtedy robiť. Hlavne sa musí dostať z tejto opustenej štvrti, pretože v takomto čase by to bolo nebezpečné aj bez jej prenasledovateľov.

    Na druhý deň ráno sa zobudila zavčasu. Vonku bola ešte tma, tak zišla dolu. Zapla televíziu a chvíľu pozerala. Zrazu začula mamin krik. Bleskovo vybehla za ňou po schodoch. Krik vychádzal zo spálne. Kate opatrne otvorila dvere. Pri okne stála postava. Mala na sebe čierne oblečenie a tvár jej zakrýval tieň. Podľa postavy usúdila, že je to muž. Katiny rodičia sa pomaly posúvali k stene, aby sa od neho dostali čo najďalej. Vyžaroval z neho strach, hoci nebol vôbec ozbrojený. Keď ju uvidel vo dverách, zdalo sa jej, akoby sa pousmial...

    Kate stála na streche jednej z budov a snažila sa niečo vymyslieť. V hlave jej duneli kroky. Rozbehla sa a preskočila na druhú strechu. Dúfala, že sa z niekadiaľ môže dostať bezpečne dolu, ale nikde nevidela nejaký rebrík ani schody. Asi dva metre pod ňou bol balkón. Pokúsila sa naň opatrne zísť, ale pošmykla sa na klzkej stene a dopadla na brucho. Hneď sa postavila a pokračovala ďalej, hoci ruka, na ktorú dopadla, jej trochu krvácala. Nemyslela na to. Z balkóna začala zliezať na ďalšie rovno pod ním. Netrvalo jej to dlho, keďže budova bola nízka. Keď zoskočila z toho posledného, rozbehla sa ulicou.

    Kate nevedela čo urobiť. Pozrela sa smerom na rodičov, ktorí jej očami vraveli „uteč!“. Ale nemohla ich tu tak nechať. Zúfalo prechádzala pohľadmi z toho muža na rodičov. Muž sa usmieval. „Poď so mnou a nikomu sa nič nestane!“ Zašepkal takmer nezrozumiteľne. „Nie!“ Zapišťala jej mama, ale muž ju umlčal pohľadom. Hoci mu do očí nebolo vidieť, Kate mala pri ňom pocit, akoby bol schopný všetkého.

    Bežala ako jej sily dovolili, no aj tak si nakoniec musela oddýchnuť. Vtedy už bola našťastie na konci ulice. Pamätala si, že neďaleko odtiaľto raz prechádzala okolo nejakého veľkého obchodu, kde by sa možno mohla schovať. To jej vrátilo trochu síl a rozbehla sa tým smerom. Musela často zastavovať, lebo jej pľúca už nestačili. Keď k nemu dorazila, čakal na ňu šok. Bolo zavreté. Pomaly ju zachvacovala panika. Takto ju čoskoro nájdu a ona nevie, ako tomu zabrániť. Keď vtom uvidela vzadu otvorené dvere. Vbehla do nich. Bol to akýsi sklad, ktorý bol plný rôzneho tovaru. Príliš sa ním nezaoberala, lebo hlavou jej lietala jediná myšlienka, útek.

    Kate sa opatrne rozhliadala po miestnosti. Pokúšala sa nájsť niečo, čo by ju z tejto situácie dostalo. Keď to našla. V kúte na druhej strane miestnosti ležali úlomky skla. Ten muž musel asi pri príchode niečo rozbiť. Teraz však musí nejako získať čas, aby sa k nim mohla dostať. „Čo tu chcete?“ Skúsila muža aspoň na chvíľku zamestnať a pritom opatrne postupovala doprava. Dávala si pozor, aby sa k nemu príliš nepriblížila. Muž sa usmial. „Teba.“ Odvetil chladne. Z jeho hlasu sa nedalo nič vyčítať. „A čo chcete odo mňa?“ Skúsila to inak. „To nie je teraz dôležité.“ Nechápavo naňho pozrela. „Práve to je dô...“ Nestihla dopovedať, lebo muž padol tvárou nadol k zemi. Z chrbta mu trčala nejaká... vec. Bola čisto biela a podlhovastá. Ako nôž bez rúčky. Keď vtom, zmizla.

    Vbehla na druhý koniec miestnosti a kľakla si za jeden z regálov. Pritiahla si nohy k brade a privrela oči. Potrebovala si oddýchnuť, ale musela si dávať pozor, aby nezaspala. No nakoniec ju aj tak prepadla únava a na hodinu zaspala. Keď sa zobudila, okamžite vyskočila na nohy. Už tu dlhšie nemôže zostať. Možno už tu sú. Vybehla z obchodu. Práve včas, pretože práve tam zaparkovalo auto. Kate zahla za roh, aby sa im vyhla. Pozrela sa na hodinky. Bolo šesť ráno. New York už pomaly ožíval. Po uliciach sa pohybovalo viacej ľudí, takže sa tam mohla ľahšie stratiť. Uľavilo sa jej.

    Za ním stáli dvaja chlapci. Starší mal hnedé vlasy ostrihané úplne na krátko, ten mladší z nich, ktorý mohol mať pätnásť – šestnásť mal svetlé vlasy, ktoré mu neposlušne padali do očí. Pozrel sa na ňu. „Bež.“ Zašepkal. Vyvalila naňho oči v zmysle: ´ani náhodou´, ale on mal zrejme iné plány. Pozrel sa na toho druhého chlapca, ktorý stál vedľa. „Postaráš sa o to?“ Prikývol. Kate sa ani nestihla spamätať a už ju zdrapil za ruku a viedol ju k jej izbe. Vo vnútri za nimi zavrel dvere. Kate naňho vrhla nahnevaný pohľad. On to však odignoroval. „Kto si?“ Začala odmerane. „A keď mi povieš, že to nie je dôležité, tak ti jednu vlepím!“ „Nie je a to by som ti neradil.“ Uškrnul sa. „Teraz ma dobre počúvaj...“ Pokračoval vážne. „Musíš odísť. Na nejaký čas. Zbaľ si čo potrebuješ a unesieš.“ Nechápavo naňho pozrela. „Hrabe ti?“ Prevrátil oči. „Tak inak... ten muž, to je len začiatok! Musíš odtiaľto vypadnúť, chápeš? Inak ohrozíš nielen seba, ale aj svoju rodinu!“ Spýtavo sa na ňu pozrel. Kate videla, že si nerobí srandu, tak prikývla. A začala sa baliť.

    Rýchlym krokom, aby nevzbudila podozrenie, sa vydala po ulici. Až teraz začala premýšľať o tom, čo vlastne robí. Možno ani nemala odchádzať. Čo ak si ten chlapec vymýšľal? Však nepozná ani jeho meno. Povedal, že ju nájdu, ale ako? Začala sa hnevať sama na seba, že sa na to dala nahovoriť. Ale trápilo ju hlavne, kto bol ten muž v kapucni. Vyzeral, akoby neváhal, keby ju mal zabiť. Pri tej predstave ju až striaslo. Nesmie sa nechať rozptyľovať. Celú noc niekomu utekala a ani nevedela komu. Tomu sa hovorí irónia! Už jej to liezlo na nervy. V obrovskom meste hľadala niekoho, o kom nevedela vôbec nič. Možno to je len sen. Áno, určite je. Za chvíľu sa zobudí a bude ležať vo svojej posteli. Všetko bude tak, ako predtým. Ale čím viac si to snažila vtĺcť do hlavy, tým viac jej dochádzalo, že už to nikdy nebude ako predtým. Vtom do nej niečo vrazilo a sotilo ju to na zem. To niečo ju pritlačilo k asfaltu.
    „Dofrasa! Ktorý magor...“ Vyhŕkla, ale niekto jej dlaňou zakryl ústa. Keď sa naňho pozrela, zistila, že je to ten chalan, čo... Čo vlastne urobil? To teraz bolo jedno. Potom si to s ním vybaví.
    „Ticho!“ Zašepkal a opatrne jej odkryl ústa. Ale to nemal robiť.
    „Teraz ma dobre počúvaj!“ Začala po ňom šeptom kričať. „Neviem kto si, ani o čo ti ide, ale okamžite mi to povieš, inak to z teba vytlčiem!“ Chalan prevrátil oči.
    „Dobre, dobre. Som Kyle Stevenson. To ti zatiaľ musí stačiť. Ale teraz buď ticho.“ Povedal rýchlo. „Sú tu.“ Dodal.
    „A ešte jedna vec. Mohol by si, prosím, zo mňa zliezť!?“ Spýtala sa ho. Poslúchol ju.
    „Ďakujem.“ Uškrnula sa. Rozmýšľala, že by sa ho spýtala, koho myslí tým "sú tu", ale potom sa na to vykašlala. Aj tak by jej nič nepovedal. Mala pocit, že si pri tom páde poprehadzovala všetky kosti v tele. Cítila ostrú bolesť v ramene. Super, takže teraz okrem krvácajúcej dlane má ešte zlomené plece. Ale snažila sa nevšímať si to. Zrazu v druhej ruke pocítila bodnutie. A celým telom jej na krátku sekundu prebehol oheň. Pozrela sa na ruku. Mala v nej injekciu. Teraz už prázdnu. Vedľa nej ešte stále sedel Kyle, či ako sa volá. Prudkým pohybom jej vybral injekciu. A v tom istom momente to aj schytal do nosa.
    „Zbláznila si sa?“ zašepkal a pokúšal sa nevykríknuť.
    „Ja? To ty sa ma tu snažíš zabiť!“ Tentoraz sa už zo šepkaním neunúvala. Čo bola asi chyba. Nad ich hlavami preletela...guľka? Niekto po nich strieľal.
    „No super. Ty asi nevieš zostať potichu.“ Zahundral Kyle, a ešte stále si držal krvácajúci nos. „Poď. Musíme sa rýchlo dostať k autu. A tentokrát potichu!“ Chytil ju za zápästie, a ťahal za sebou. Kate znovu počula výstrel. Opäť ich však, našťastie, minul. Vliekol ju celou cestou. Kate sa mu snažila vykrútiť, ale mal železný stisk. Keď mu to už začalo liezť na nervy, pritiahol ju k sebe, chytil ju za plecia, a povedal:
    „Pozri, títo ľudia si prišli po teba. Keď teraz nepôjdeš so mnou, tak ťa pred nimi už nikto neochráni. Rozumieš?“ A zatriasol ňou. Kate sa pozrela naňho a potom na strechu protiľahlej budovy. Stál tam muž v čiernom so zbraňou v ruke. Keď si mala vybrať...
    „Tak dobre.“ Prikývla neochotne. Kyle ju pustil.
    „Poď.“ Pokynul jej hlavou. Pár minút bežali po ulici až kým sa nedostalii k prázdnemu parkovisku na druhej strane ulice. Stáli tam len nejaké tri autá. Kyle zamieril k čiernemu BMWéčku. Pokynul jej, aby nastúpila dozadu. Poslúchla ho. Za volantom sedel ten druhý chalan. Starší od Kylea. Keď nastúpila, otočil sa.
    „Ja som Jeremy, mimochodom.“ Povedal otrávene. „Dúfam, že na teba môj malý braček s tou šokujúcou vecou ešte nevybehol.“ Dodal, keď nastúpil aj Kyle.
    „Sklapni a choď. Sledujú nás!“ Jeremy naštartoval a bleskovo to otočil. Vybral sa presne tým smerom, odkiaľ Kate prišla.
    „Ale, tam sú tí...áu!“ Vykríkla. Pozrela sa na ruku. Miesto, kde jej Kyle vpichol tú vec, mala celé purpurové, miestami čierne. „Čo si mi to dal!“ Oborila sa naňho.
    „Tak a máme istotu.“ Povedal skôr Jeremymu, ako jej. „Nič to nie je. O chvíľu to prejde.“ Odpovedal jej na otázku.
    „Tak to by som ti radila!“

    Išli asi hodinu. Všetky domy a budovy, okolo ktorých prešli, vyzerali prázdne a zabudnuté. Cestou si Kate nevšimla jediného človeka. V tejto časti mesta predsa nikto nemohol žiť. Ale ako to? Začala pochybovať o tom, že Jeremy vie, kde má ísť.
    „Ja viem kam idem!“ Oboril sa na ňu Jeremy. Kate vyvalila oči.
    „Však som nič nepovedala.“
    „Ale chystala si sa.“ Odbil ju.
    „Ako to môžeš vedieť?“ Spýtala sa ho dotknuto.
    „Môžem a viem.“ Odvrkol.
    „Jeremy!?“ Zamiešal sa do debaty Kyle.
    „Už som ticho.“ Zahundral.
    „Si cvok!“ Neodpustila si ešte Kate. Jeremy sa jej pravdepodobne chystal oponovať, ale Kyle ho pohľadom zastavil...

    Nasledujúca kapitola »
    (Prvotriedna blbosť)


    Vytlačiť poviedku:  Funkcia je dostupná len pre registrovaných užívateľov.



    Komentáre

    Meno: 44.192.253.106
    Nadpis:
    Text:
    Autorizácia:
    Prosím opíšte obidve slová z obrázka (oddelené medzerou) do textového poľa nižšie. Pre podrobnejšie informácie kliknite na ikonu otáznika vedľa obrázka.
     

    velmi sa mi to páči,len ma tie dejové línie v prvých 3 odstavcoch trocha zmiatly,bo som si ich nevšimol

    Pridal(a): mysiak9, 06. 03. 2011 05:27:18

    dobrý začiatok s tými líniami :)

    Pridal(a): Iano, 20. 02. 2011 06:34:20

    uau

    tak toto je dosť dobré :) už sa veľmi teším na pokračovanie :)

    Pridal(a): Ella, 08. 01. 2011 21:06:40
 
V prípade problémov, otázok, či námetov, neváhajte navštíviť naše fórum.
Copyright © Fantasy-Svet.net, Source code © Whitewash
Designed by Free CSS templates