PoviedkaNerozlučnosť mladých čarodejníc15. kapitola - Definitívna rozlúčkaKrátky popis:
..(snáď už posledné;) ) pokračovanie Dobrodružstiev mladých čarodejníc..:)
Typ: Viackapitolová
Autor: Georgiana
Dátum a čas pridania: 08. 01. 2011 19:31:59
Veková hranica: Bez obmedzenia
Dokončená: áno
Počet prezretí: 86
Tagy: Fantasy, Prítomnosť / počas série, slovenčina, romantika, dobrodružné, humor
Kapitoly tejto série
***
Nuž, nastala tá chvíľa, kedy idem napísať poslednú kapitolu o mladých čarodejniciach. Už som sa na to odhodlala pred pár dňami, ale nechtiac som to celé zmazala... Takže ideme na to odznova. Ťažko mi je len tak povedať teraz "čaute!" tým dvom "bestest friends", ktoré som "stvorila"... Ale treba to spraviť, takže nebudem otáľať. Bolo mi s nimi super; verím, že chvíľami aj vám...:) A aby som nezabudla: Všetky štyri série (od Prekvapení cez Umenie a Dobrodružstvá mladých čarodejníc až po ich Nerozlučnosť) venujem mojej "bestest friend" Agness Lullaby (Maťul, ďakujem za nápady i všetko ostatné!!)..
***
Neidentifikovateľný dátum neidentifikovateľného dňa
José sa zdržal pár dní po Silvestri, potom švihal na letisko a jedným z aeroplánov sa nechal dopraviť naspäť do Škótska, aby mohol pokračovať v svojej oslnivej hokejbalovej kariére.
Nina s Marínou sa rozhodli využiť posledné voľné chvíle (pred začiatkom školy a pred návratom Mima, Fifa a Popa, ktorí vianocovali vo svojich trvalých bydliskách). Spravili si pukance, uvarili horúcu čokoládu, nachystali zvyšky vianočného pečiva a usadili sa každá na svojej posteli. Nina sa ešte aj zabalila do deky, pričom krk mala ovinutý hrubým zimným šálom. Od Silvestra trpela neprestajnou nádchou, ktorú nazývala "moja smrť". Mala pocit, že ju tá choroba zničí; otravovala ju snáď vo všetkých ohľadoch. Takmer nevystrčila päty z domu, pokým Marína sa "presúšala" po Dúhovom Raji so svojím Španielom a ukazovala mu všetky krásy mesta. Keď odišiel, na priváte ostalo akési zvláštne ticho.
"No, tak čo teda bude s Josém?" spýtala sa Nina s úškrnom, keďže Marína sa ostentatívne venovala pukancom.
Spokojná s mlčky vyžiadanou otázkou pozrela na kamošku a pokrčila plecami. "Ktovie, čo bude. Na ničom sme sa nedohadovali, takže..."
"Ale on je do teba blázon; to sme si všimli všetci traja. Takže aké je tvoje stanovisko?"
"Sama neviem. Nechám to všetko na čase a vzdialenosti. Uvidíme, ako sa nám bude dariť kontaktovať takto na diaľku. Možno to nepôjde a obaja to zabalíme."
"Nie je pre teba zvláštne, že pracuje s Leom?"
"Toho neriešme. Mám Josého rada a pripúšťam, že v budúcnosti by z toho mohlo byť čosi viac. Čo však prinesie tá neznáma teta Budúcnosť, nikto z nás netuší. A José musí byť trpezlivý, pretože ja hneď po rozchode nevhupnem do vzťahu s cudzincom."
"Veď to je aj múdre," uznala Nina. "Takže tomu dávaš nádej, hej?"
"Možno raz..." povedala Marína. "Ale teraz vrav ty... Kedy bude svadba?"
Nina sa začervenala. "Vieš si ma predstaviť ako nevestu? Nikdy nenosím biele oblečenie, a v nevestovských šatách by som možno vyzerala..."
"Krásne! Ver mi. Každá nevesta je nádherná, a vieš prečo? Pretože sa teší na svadobnú noc!" Nina hodila smerom na Marínu vankúš, aby ju umlčala. "A nie je to tak?" bránila sa Marča so smiechom.
"Poviem ti v svadobný deň, na čo sa teším, okey?"
"A kedy teda bude ten svadobný deň? Už ste riešili s Maťom nejaký termín?"
Povzdych. "Maťo by najradšej už cez leto... Vieš, ja som vždy snívala, že sa vydám v deň svojich narodenín. Ani neviem, prečo. Ale keďže narodky mám v lete, malo by byť pekné počasie a všetko... chápeš."
"Dokonale chápem. A ty máš nejaké námietky proti letu?"
"Je to strašne skoro! Človek sa ani nenazdá a tých sedem mesiacov ubehne ako nič... A navyše, s Maťom spolu nie sme ešte ani rok. Vidí sa mi to dosť unáhlené."
"Fakticky?" zatiahla provokačne Marča. "Teda, necháp ma zle... Som rada, že ste spolu. A vidno, že Maťo je zrelý muž a má ťa naozaj rád. Ale aj ja mám pocit, že sa strašne ponáhľa."
"Ja mu v tom rozumiem. Predsa len, on nemá až tak na čo čakať. Nemá dvadsať ako ja, všakže? Ale tu sa vynára druhá otázka – jeho život. Strašne by som chcela byť stále pri ňom, ale neviem, či som pripravená stať sa súčasťou všetkého toho, čím žije dennodenne."
"Radka?" dovtípila sa Marína.
"Presne tak. Vieš si ma predstaviť ako náhradnú mamu? Moji súrodenci sú starší a ja som sa v živote nestarala o žiadne dieťa. Mám z toho strach, čo ak to nezvládnem?"
"Všetko sa rýchlo naučíš. Radka predsa nie je bábätko v perinke. Od septembra začne chodiť do školy a tvoja starostlivosť sa obmedzí iba na poobedia. To určite zvládneš. Radku z Maťovho života nevymažeš, aj keby si chcela. Viem, že nechceš! Ale ja sama by som ťa rada mala pre seba ešte nejaký ten rôčik, Ninka moja!"
"Ja by som najradšej počkala do leta budúceho roku. Aspoň sa presvedčím o Maťovej vytrvalosti, nie?" žmurkla na Marínu.
"Jasnačka. Ak je to ten pravý, počká si na teba hoci aj viac ako rok."
"To zas nebude musieť!" skríkla Nina a rozosmiala sa. "Ja sa teším na život s ním a pred svadbou ho nepripúšťam, takže... ani ja nechcem čakať celé storočie."
"Ja viem. Ale je to tak trochu šok, že ste sa ani nie po ročnej známosti zasnúbili. Nemyslíš?"
"Uznávam. Keď vytiahol ten prstienok a spýtal sa ma, takmer som omdlela od radosti. Potom som si však uvedomila, či to nie je akési... unáhlené. Dala som si však dve a dve dokopy – a chápem, že Maťo sa tak trochu ponáhľa."
"Dobre, i ja to sčasti chápem. Ale bojím sa, že mi ťa ukradne!"
"Toho sa neobávaj. Občas predsa budem musieť vypadnúť z tej jeho obrovskej vily a nadýchať sa čerstvého vzduchu, nie? S kým iným by som sa stretla, ak nie s tebou niekde na káve alebo na pizzi?"
"Sľubuješ?"
"Sľubujem!" Nina spojila palec a malíček ako pri skautskom sľube.
"Tak teda dobre. Máš povolenie vydať sa cez leto – budúci rok," posledné dve slová Marína zdôraznila. "Okey?"
"Okey!" súhlasila Nina a zasmiala sa. "A čo ty a svadba? Teda... ako prežívaš všetko to ohľadom Lea? Ak sa o tom nechceš baviť..."
"V pohode. Raz to muselo prísť, nie?" trpko sa pousmiala Marína. "Nuž, čo ti mám povedať? Bola to hrozná rana od neho. Nečakaná a nežiadaná. Ale musím sa s tým nejako vyrovnať. Vôbec s ním nekomunikujem. Predstav si, že na Štedrý deň mi volal! Magor... To bolo naposledy, čo som kvôli nemu plakala."
"Rozplakal ťa na Štedrý deň?" Nina si pomyslela: Sviniar!
"To nebola jeho vina. Teda, bola, ale neurobil to úmyselne. Snažím sa od toho všetkého odpútať a nemyslieť na to. A práve to sa mi darilo pri Josém, vieš? S ním bolo všetko ľahšie a krajšie... Akoby som pri ňom zabudla na problémy – akoby ich vzal na svoje plecia a niesol ich namiesto mňa."
"Ale keď odišiel, cítiš tú záťaž opäť, že?"
"Tak dajako," pripustila Marína. "Ale vieš, ako to chodí. Chvíľu to bolí, potom to páli, potom z toho ostane iba jazva. Tá sa možno časom zacelí, ale aj tak ostane. Nebudem môcť zabudnúť na to, čo Leo spravil a akým spôsobom sa mi k tomu priznal. To proste nejde vymazať z pamäte."
"To je samozrejmé. Ale určite sa s tým časom vyrovnáš."
"Hej, ale neviem si predstaviť, čo spravím, keď sa vráti sem. Dúfam, že sa nebude snažiť vrátiť do univerzitného tímu!"
"Keď odišiel zo školy, nevzali by ho tam. Hádam sa nebude zdržiavať v Dúhovom Raji."
"Hádam nie. Nechcem ho vidieť – asi už nikdy."
"Odpustíš mu niekedy?"
Marína mykla plecom a vzala si niekoľko pukancov. "Ktovie. Možno raz hej, keď budem cítiť potrebu oslobodiť sa od toho všetkého nadobro. Ale zabudnúť sa nedá."
Nina chápavo prikývla. Najradšej by dala najlepšej kamoške prednášku o tom, aké dôležité je odpúšťať a nedržať v sebe hnev. Vedela však, že takáto prednáška by bola úplne zbytočná – Marína predsa všetky tieto veci poznala.
Marína chvíľu zamyslene hľadela do svojho hrnčeka s horúcou čokoládou, potom si odpila a s veselším pohľadom pozrela na Ninu: "A čo ty a škola? Ako to tam ide?"
"Mám už väčšinu skúšok za sebou. Čakajú ma ešte tri, ktoré by mali byť úplne v pohode. Tento ročník je pre mňa oveľa zaujímavejší ako ten minulý. Chodím na prednášky, ktoré ma fakt bavia – najmä tie o dejinách tanca a baletu. V poslednom čase som prečítala asi štyri rôzne knihy o baletkách a načisto som sa do nich zbláznila. Škoda, že sa nebudem môcť stať baletkou..."
"Prečo by si nemohla?"
"Na to je už predsa neskoro," zaškerila sa Nina. "Kto by to povedal, že v dvadsiatke budem musieť priznať, že som na niečo stará!"
"Ja som zvedavá, ako zvládnem všetky skúšky naraz," zadumala sa Marča.
"Máš výhodu, že si skôr doma. Môžeš si zohnať materiály a začať sa učiť. Máš predsa ochotných spolužiakov-kolegov, ktorí ti pomôžu."
"Hlavne keď už medzi nich nepatrí Rudo Hronský! Ty brďo, občas si na toho chalana spomeniem a musím sa smiať... Ale zároveň ho aj ľutujem. Mala som ho istým spôsobom rada, hoci ma takmer otrávil len preto, aby ma dostal."
"Mala si ho rada? Vážne? Mne sa stále zdá ako Miro..." Nina sa striasla.
"Ozaaj, Mirko! A ako to s ním vyzerá?"
"Kamila sa odsťahovala k nemu a preto tu teraz môžeš byť," žmurkla na ňu Nina, "vieš? A čo sa týka toho, ako to s ním vyzerá – ako to myslíš?"
"Noo, predsa to, že je do teba!" provokovala ju Marína a za odmenu k nej doletel ďalší vankúš. "Dobre ma vyzbrojuješ," poďakovala vyzývavo.
"Miro nie je do mňa a ja nie som doňho," zdôraznila Nina, "pretože mám toho najúžasnejšieho snúbenca na svete."
"Blá-blá-blá! Ak zase začneš ospevovať Maťa, sľubujem ti, že vyletím cez okno do bezmesačnej noci a stanem sa upírkou!"
"Fajn," Nina prekrútila očami, "nemusím ho ospevovať. On je dostatočne úžasný aj bez toho." Marína natiahla ruku k oknu, akoby ho chcela otvoriť a vyletieť preč, na čo Nina dvihla ruky na znak rezignácie. "Okey, už fakt mlčím. Ale som rada, že si tu namiesto Kamily ty. Mala som s ňou od začiatku akýsi problém a..."
"Veru, na tvoje pomery je príliš uletená," rozosmiala sa Marína. "Ale nie! Nie je to zrovna tvoj typ priateľky."
"Tak nejako," potvrdila Nina. "Mala som to s ňou občas strašne ťažké. Jednoducho, ty si spolubývajúca na nezaplatenie!" Jeden vankúš letel naspäť od Maríny k Nine. "Čo je?" obhajovala sa Ninča. "Veď teraz ospevujem teba, nie Martina!"
"Hej, ale ani to sa občas nedá zniesť."
"Môžem ja za to, že ti robí ťažkosti uveriť lichôtkam a chválam?"
Marína pokrčila plecami. "Preto ma musíš chváliť častejšie, aby som si na to zvykla a brala to za svoje. Rozumieš?"
"Jasné, odteraz ti každý deň napíšem aspoň jeden líbesbríf," prisľúbila Nina naoko.
"Teším sa," odvetila Marína a nastalo chvíľkové ticho.
"Tak, a čo bude teraz?" opýtala sa Nina.
"Teraz budeme žiť," vyhlásila Marína s odhodlaným úsmevom. "Žiť tak parádne, ako nikdy doteraz! Súhlas?"
"Súhlas!" Nina zasalutovala a rozpútala vankúšovú vojnu.
Komentáre
Platí. :)
Super, čeknem mail.
Zuzku už píšem, včera večer som dala vyše dve strany, chystám sa za chvíľu písať ďalej. :D Takže možno už cez víkend dokončím kapitolu a pošlem.
Okej, dám echo, keď pribudne nová kapitola interaktívky. A rovno ti vložím komenty aj k Debs. ;)
Pridal(a): Bruja, 15. 10. 2011 09:02:08
|
ach:):)
ty si skvelá:):) žeby som ti poslala ten tajný link na tajné pokračko?? porozmýšľam.. asi pošlem:D:D nájdeš si ho teda v maili:):) napíš mi za to Zuzkuuuuuuu:):) tá je moja obľúbená!! ale zas aj Ivainne chýba.. a Gabrielle ani nehovorím:D:D no a čo sa týka interaktívky - tak by si mohla dať echo, keď prihodíš nejakú kapču, lebo sa mi nechce stále tým preklikávať a ono to akosi nezobrazuje medzi novými kapitolami:-/:-/ vďakaaa:):)
Pridal(a): Georgiana, 14. 10. 2011 21:01:01
|
Dočítané!!!
Vytešujem sa tu a dúfam, že to nie je o tejto dvojici všetko! Ešte nebolo všetko povedané! Chcem pokračovanieeee!
Plííííz!!! Napíšem ti za to, čokoľvek budeš chcieť! :D (Pokiaľ to bude v mojich silách a Múza kopne... :D)
Pridal(a): Bruja, 14. 10. 2011 19:27:50
|
Krasny koniec :)
Skoda,ze uz musia skoncit ;) Velmi som si ich oblubila. Co budem teraz bez nich robit? :)) Som stastna, ze (snad) ta to bavilo pisat, pretoze mna to bavilo citat :)) Velke DAKUJEM, Zuziik :P (Mozno o rok napises dalsie pokracovanie o Ninke a Marine) :D
Pridal(a): Agness Lullaby, 09. 01. 2011 15:39:22
|
ze smutno?!
ja odpadnem.. vzdy som si myslela, ze tu vsetkych pridavanim tychto kapitol akurat otravujem.. velmi si ma potesila, dakujem!:)
Pridal(a): Georgiana, 08. 01. 2011 23:53:39
|
bude mi za nimi smutno :( vzdy som sa tesila ked sa tu objavila nova kapitola...no kazdopadne vdaka za celu seriu... nina a marina boli skvele :) a som rada, ze nina zostala pri matovi a dost somm sa sklamala v leovi....ale uz dost reci...niak som sa rozpisala :D...fakt vdaka...bolo to supeeeer ;)
Pridal(a): Anawy, 08. 01. 2011 22:33:15
|
|
|
