PoviedkaAko je to možne?Krátky popis:
Jana a Jerguš sa vrátia po trojmesačnom pobyte u liečiteľa Avicenu späť do školských lavíc. Liečiteľ im pomôže vyrovnať sa s ich novými schopnosťami.
O jednej však nevie ani on.
Ak chcete vedieť čo dokážu, čítajte ďalej.
Typ: Jednorázovka
Autor: Bonifácia
Dátum a čas pridania: 18. 05. 2009 22:26:20
Veková hranica: Bez obmedzenia
Počet prezretí: 229
Tagy: Fiction, Budúcnosť / po sérii, slovenčina, dobrodružné
Vchodové dvere školy vyzdobili prváci snehovými vločkami.
„Nezdá sa ti to tu iné?“ spýtala sa Jana tmavovlasého chlapca vystupujúceho za ňou po schodoch.
„Nie,“ odvetil bez záujmu.
Jana zamyslene pozerala na známe predmety. Všetko bolo na tom istom mieste, ako pred tromi mesiacmi. A predsa mala pocit, akoby škola bola iná.
Prvá hodina bola ako biela šnúrka v teniskách. Obyčajná a nezáživná.
Pár poznámok o tom kde boli, čo robili počas dvoch mesiacoch na liečení, ale inak nič nezvyčajné.
Učitelia prednášali učivo, oni si písali poznámky. Sem tam niekoho vyvolali odpovedať.
Ich akoby sa celé to predstavenie netýkalo.
No toto ticho netrvalo večne. Prišla hodina dejepisu a s ňou do triedy aj profesor Jarský. Okamžite sa v triede zmenila nálada. Učiteľ im minulý týždeň sľúbil písomku.
Jana s Jergušom len tak sedeli a pozerali ako sa ostatní učia.
Nemalo zmysel otvárať knihu.
„Možno nám nedá písať,.“ pošepol jej Jerguš zo susednej lavice.
„O tom pochybujem! Neodpustí si túto skvelú príležitosť odrátať nám body. A už vôbec nie mne!“
Plešatý profesor v šedom svetri a bledomodrej košeli si sadol za katedru. Rozhliadol sa po triede. Pri pohľade na dvojicu, ktorá sa po troch mesiacoch opäť ocitla v školskej lavici, sa mu na tvári usadil typický škodoradostný úsmev, vyhradený len pre nich dvoch.
„Alica, rozdaj papiere prosím,“ otočil sa učiteľ k žiačke sediacej v prvej lavici „Na každom máte pár otázok...Pre všetkých!“ dodal keď videl ako zaváhala, či má dať test aj Jergušovi.
Jana pozrela na prvú otázku.
Netušila, čo sa stalo v povstaní pri pevnosti Soldberg. A kedy presne to bolo, či kto proti komu bojoval, už tobôž nie.
Ani sa neobťažovala čítať ďalej. Dvihla hlavu. Všetci usilovne písali. Teda aspoň to na prvý pohľad tak vyzeralo. Keď sa pozrela lepšie, zistila že asi polovica triedy opisuje.
Nazúrene sa rozhliadla lepšie. Bola si istá, že ak by sa ona pokúsila o niečo podobné, znamenalo by to vyhadzov z triedy.
Školy.
Možno aj mesta.
Veď Jarský by to zariadil.
Pozrela na Jerguša.
Pohrával sa s perom v ruke a bezradne pozeral po triede.
Jana odtrhla kúsok papiera.
Už si si niekedy všimol, že polovica triedy tu opisuje? Napísala naň
Chcela ho podať Jergušovi, no zbadala, že učiteľ sa ku nej nebezpečne približuje.
Skrčila papier v ruke a zadívala sa do písomky. Svietilo tam len jej meno a dnešný dátum.
Jarský zastal priamo pri jej lavici. Sklonil sa nad nepoškvrnený papier a na tvári sa mu zjavil úškľabok víťazstva.
Uľavilo sa jej až keď sa konečne pohol dopredu.
Nastal vhodný čas poslať lístok Jergušovi. Natiahla sa doprava, kde jej priateľ tupo pozeral vpred a položila mu ho na lavicu.
Po chvíli sa lístok znovu ocitol v jej moci.
Otvorila ho:
Hej všimol som si to, ale my sa o to nemôžeme ani pokúsiť - nechcem prísť o 20 bodov. A silu tiež nemôžeme použiť - prísaha.
Jana chvíľu premýšľala.
Vieš čo? Idem si vymýšľať, nech má aspoň čo čítať.
Čo viete o povstaní pri pevnosti Soldberg?
Prečítala znova prvú otázku.
Chvíľu sa zamyslela a začala písať.
Povstanie vypuklo 13.mája 3428, kedy sa sirtel Somi vzbúril proti nadvláde Aktengov. Kráľom Aktengov bol vtedy trinásty aktengský kráľ Atikel. Toto povstanie bolo najkrvavejšie, aké sa dovtedy odohralo medzi aktengami a sirtelmi. Zomrelo pri ňom 72 tisíc aktengov a 50 tisíc sirtelov. Viedlo to skoro k vyhubeniu oboch rás na svete, pretože nezostalo len pri bitke pri tejto pevnosti, ale rozšírilo sa do širokého okolia. Povstanie trvalo tri roky. Mier, vlastne kapitulácia Aktengov bola vtedy vyhlásená. Toto prímerie trvalo do roku 3445, kedy sa vlády ujali znova aktengovia.
Napísala ako odpoveď na prvú otázku.
Ani nezbadala kedy sa Jarský postavil za ňu a čítal tie jej výmysly. Sklonila hlavu znova k papieru a čítala ďalej. Nemala chuť niečo mu vysvetľovať, alebo sa pozerať na jeho samoľúby výraz tváre. Bola zaujatá vymýšľaním ďalšej historky, takže si nevšimla, že jeho pohľad sa výrazne zmenil. Prestal sa prechádzať a zamyslene si sadol pričom nespúšťal oči z Jany.
Aké bolo skutočné meno prvého sirtela?
Gustáv Solinský.
Napísala odpveď.
A ďalšia: nejaký rok. „Trebárs 3381 by sa tam hodil,“ zamrmlala si v duchu.
„Dopíšte. Týždenníci pozbierajte papiere a prineste mi ich!“ zavelil pred zvonením Jarský.
Jana poslednýkrát pozrela na svoje výmysly. Uškrnula sa a podala papier spolužiačke, práve vtedy zazvonilo.
„Bolo to v roku 3428,“ začula z vedľajšej lavice.
„Čo sa vtedy stalo?“ otočila sa.
„Povstanie pri pevnosti Soldberg.“
„To vážne?“ neverila vlastným ušiam Jana.
Chytila do rúk knihu a horúčkovito začala listovať.
„Čo hľadáš? Veď si si vymýšľala, nie?“ ocitol sa nad jej lavicou Jerguš.
„Áno, ale pred chvíľou Alica povedala niečo zvláštne.“
„Niečo zvláštne? Alica? A čo to bolo? Niečo v zmysle: modré očné tiene nie sú tento rok v móde?“
„Nie!“ zazrela Jana na priateľa. „Povedala presne to, čo som napísala do písomky! Presne tú odpoveď, čo som si vymyslela! Aha!“ ukázala na písmená pod obrázkom pevnosti.
„13.mája 3428, viedol to Somi... Jerry, to je presne to, čo som tam napísala!“
„Počkaj!“ vzal jej Jerguš z rúk knihu. „To isté som tam napísal aj ja! A tu...“ listoval „Solinský! To meno som napísal na otázku ...“ nedopovedal.
S úžasom pozreli na seba.
„Ako je to možné? Nemôžeme vedieť všetky odpovede len tak?“
„Povedz mi kedy sa uzavrel Tretí mier!“ spýtal sa jej Jerguš s knihou v ruke.
„Čo ja viem? 5. januára 3659?“ len tak prehodila Jana.
Jerguš na ňu ticho hľadel.
„Nie je to tak?“
„Je ...to... presne... tak!“
„Zavolajme Avicenovi! Chcem vedieť ako je to možné!“
Jana schytila svoje veci a vybehla z triedy.
Vedela, že všetky jej odpovede sú správne.
Všetko, čo si vymyslela.
Všetko čo len tak tresla na papier s písomkou.
Všetko od slova do slova bolo tak, ako napísala.
Má aj toto na svedomí ten meteorit?
Komentáre
veľmi zaujímavé ... :)
Pridal(a): 195.91.110.15
|
Jín
kedy som ja robila niečo podľa nejakého princípu???
Pridal(a): Bonifácia, 20. 05. 2009 22:02:39
|
Takžeeeee
Pekné. Veľmi sa mi páčil koniec. Nie preto, lebo to už končilo, ale pretože bol taký... vieš, zaujímavý :D A neviem, či by nebolo lepšie spraviť to ako kapitolovku... vieš, nový príbeh. Nemôžeš predsa jednorázovku skončiť vetou: "Má aj toto na svedomí ten meteorit?" Aký meteorit? Teda ja viem aký, ale... ide o princíp :D
Pridal(a): Jin, 19. 05. 2009 22:33:13
|
|
|
