PoviedkaGabriellino tajomstvo1. kapitola - UkrytéKrátky popis:
Gabrielle Delacourová má tajomstvo, o ktorom nevie žiadna ďalšia živá duša, ani tá, ktorej sa týka. Prekoná Gabrielle zbytočnú hrdosť a zabojuje za to, čo naozaj chce?
Nadväzuje na existujúcu jednorázovku, z hľadiska deja odporúčam prečítať najprv tú. :-)
Typ: Viackapitolová
Autor: Bruja
Dátum a čas pridania: 03. 08. 2011 22:44:13
Veková hranica: 12+
Dokončená: nie
Počet prezretí: 11320
Tagy: FanFiction, Harry Potter, Budúcnosť / po sérii, slovenčina, romantika
Kapitoly tejto série
Napísané pre Nadin a Chavelierku.
Baby, vy ste si to museli vymodliť u samotného boha umenia! :-)
***
Charlieho prebral silný rachot hromu, od ktorého sa zatriaslo sklo v okne, a dokonca sa mu zdalo, že aj posteľ trochu podskočila. Oťapene sa poobzeral po temnej spálni. Druhá prikrývka bola úhľadne zložená, akoby vedľa neho v tú noc nikto nespal. Jeho zahmleným očiam sa zdalo, že aj oblečenie, ktoré sa mu predtým povaľovalo po izbe, zmenilo pozíciu a presunulo sa na bielizník.
Prešiel si dlaňou po tvári a s povzdychom sa zvalil na vankúš.
Takže Lynn už odišla, pomyslel si so zívnutím.
Zase sa nenápadne vyparila ako vždy, keď ju prepadli výčitky svedomia. Charlie strčil ruku pod zloženú prikrývku. Jej strana postele bola studená, ani stopa po ľudskom teple. Musela odísť už dávnejšie.
Charlie sa lenivo prevrátil na druhý bok a zažmúril na hodinky. Bolo pol deviatej. Lynn pracovala na finančnom oddelení rozvíjajúcej sa čarodejníckej firmy a do práce chodievala na ôsmu. Predpokladal, že vstala o siedmej a o pol ôsmej už bola preč. Spal tak tvrdo, že si jej odchod vôbec nevšimol. Prispelo k tomu hlavne hlasné bubnovanie dažďa a zavýjanie vetra v korunách stromov.
Zablyslo sa; izbu na sekundu zalialo ľadové svetlo, ktoré okamžite zmizlo s ohlušujúcim hrmením. Charlieho striaslo od zimy. Pritiahol si prikrývku na ramená. Napadlo mu, že by si mohol obliecť tričko a šortky, no bolo mu vo vyhriatej posteli veľmi príjemne. Nechcelo sa mu ani nos vystrčiť. Nechal sa unášať driemotami, radujúc sa z toho, že v ten hnusný upršaný deň nemusel ísť do práce.
Zobudil sa až tesne pred pol dvanástou. Dlhé vyspávanie nemal príliš v láske, ale v spoločnosti dažďovej serenády sa mu vstávalo ťažko.
V kuchyni našiel pár obložených sendvičov a krčah plný bylinkového čaju, ktorý Lynn začarovala, aby si urdžal ideálnu teplotu. Charlie nadvihol obočie. Nestávalo sa často, že by mu chystala raňajky. Asi mala väčšie výčitky svedomia než zvyčajne.
Na nálade mu to nepridalo. Znudene sa poobzeral po miestnosti. Vládlo v nej pochmúrne studené šero, pripomínajúce skôr končiacu zimu ako prichádzajúcu jar. Kanada bola krásna, očarila ho na prvý pohľad, lenže po štyroch mesiacoch vlhka a rekordne nízkych teplôt sa mu cnelo za zalesneným Rumunskom, kde jar bola skutočne jarou s príjemnými teplotami a voňavými spievajúcimi dažďami.
Vietor zahvízdal a konáre stromov zaškrípali pri dotyku so škridľami. Charliemu to pripomínalo dračie pazúry škriabajúce po streche.
Aby zahnal nepríjemné myšlienky, zažal sviece a zapálil oheň v kozube. Usadil sa za stôl. Pustil sa do sendvičov, premýšľajúc nad tým, dokedy to ešte budú s Lynn takto ťahať.
Ani jeden z nich nečakal od nepravidelných stretnutí nič vážne. Vlastne Lynn asi dúfala, že Charlie bude jej priepustkou na slobodu zo vzťahu, ktorý jej už päť rokov úspešne ničil nervy. Tesne po príchode do Kanady sa dala dokopy s istým čarodejníkom s južanským pôvodom. V tej dobe jej pomohol zohnať si dobrú prácu a navrhol jej, aby sa nasťahovala k nemu. Nejaký čas bolo všetko takmer dokonalé. Z toho mála, čo sa Charlie dozvedel, zistil, že Lynnin priateľ, neskorší snúbenec, mal svoje muchy, ktorými jej začal výrazne komplikovať život. Predovšetkým išlo o jeho prehnanú žiarlivosť a výbuchy hnevu. V tomto prípade spojenie „talianske manželstvo“ malo svoje opodstatnenie. Hoci dotyčný čarodejník nikdy na Lynn nezdvihol ruku, ani na ňu nepoužil žiadnu kliatbu, v oblasti citového vydierania bol hotovým majstrom. Pretrpela tri roky búrlivých hádok a emotívnych zmierení. Potom, v strachu o svoje vlastné psychické dobro, sa z jedného dňa na druhý odsťahovala a doslova sa vrhla na neznámeho Charlieho Weasleyho, ktorý sa náhodou zjavil v jej blízkosti a v danej chvíli bol tým najsympatickejším chlapíkom v spoločnosti.
Charlie sa príliš nebránil. Ešte sa len zoznamoval s novým prostredím a Lynn bola veľmi sympatická mladá žena. Nezáväzné rozptýlenie mu prišlo celkom vhod. Hlavne mu pomohlo úplne vymazať z myšlienok Gabrielle Delacourovú. Lynn bola práve tým posledným povestným klincom do rakvy, v ktorej spočívali pozostatky jeho vášne ku Gabrielle. S drobnou Lynninou pomocou tú truhlu hodil do pomyselného Grand Canyonu vo svojej mysli a nechal dravú rieku nových spomienok, aby ju odniesla do zabudnutia.
Vlastne, keď sa na to všetko spätne pozrel, skôr pomohla Lynn jemu ako on jej. Charlie sa opäť cítil sebavedome a pokojne. Občas pobavene myslel na to, že sa jeho narodeninové prianie splnilo. Prestal snívať o Gabrielle. Mučivé pocity zmizli.
Takmer do roka a do dňa, uškŕňal sa v duchu. Nuž, stačí dôverovať starobylej mágii.
Na druhej strane, Lynn ich povrchný vzťah nevytrhol z náklonnosti k južanovi. Držala sa celkom statočne. Ignorovala jeho prosby aj nadávky. Nemienila sa dať znova zatiahnuť do bludného kruhu rozchodov-návratov. Na prvý pohľad bolo jej rozhodnutie pevné; len Charlie vedel, že si občas poplače od zúfalstva a hnevu.
O jej vzťahu sa rozprávali málo. Charlie nemal dôvod vyzvedať, ani nemal chuť hrabať sa v Lynninom súkromí. Mladá žena občas prežívala ťažké chvíle kvôli rozpadnutému vzťahu, navyše ju trápilo, že Charlieho v podstate len sebecky využíva. Niekoľkokrát bola rozhodnutá skončiť románik s Weasleym, no nakoniec sa o dva-tri dni predsa len zjavila pred jeho dverami.
A tak to išlo už vyše troch mesiacov. Hoci Charlie zobral Lynn na turistiku po kanadskej prírode, aj jej ukázal, ako sa starajú o zvieratá, zašli spolu na metlobal a občas sa najedli v nejakej reštaurácii, žiadne vrúcne city sa medzi nimi nerozvinuli. Nevenoval jej tú trochu svojho času preto, že by ju mal extra rád. Skôr mu jej bolo ľúto a chcel jej pomôcť rýchlejšie prekonať zlé obdobie. Išlo len o džentlmenskú snahu povzbudiť mladú ženu.
No a čo, že si prišiel na svoje aj on. Tiež mal svoje potreby, ktoré sa sem-tam naliehavo ozývali.
Charlie dojedol a pohodlne sa rozvalil na stoličke.
V poslednej dobe sa mu bohvieako nedarilo. Práca ho síce bavila, úzka spoločnosť ošetrovateľov magických tvorov poznala jeho meno a čoraz častejšie ho pozývali na vedecké stretnutia, či mu ponúkali účasť na projektoch, v súkromnom živote sa to však začalo blížiť ku katastrofe. Ešte pred tým, než si všimol pôvaby mladej slečny Delacourovej, preskákal zopár krátkych vzťahov s čarodejnicami, ktoré síce boli pekné, no po čase zistil, že si nevie predstaviť dlhodobejší vzťah so žiadnou z nich, manželstvo ani nespomínajúc. Boli pre neho príliš mladé.
Charlie Weasley sa nehádzal do starého železa. Mal takmer tridsaťdva rokov, vybudoval si pevné základy sľubnej kariéry a zarábal slušne, takže jeho príťažlivý vzhľad drsného kovboja považovali ženy sa fantastický bonus. Mohol si medzi nimi vyberať. Problém bol ten, že jeho rovesníčky boli vydaté a starali sa o kopu detí. Tých pár, čo bolo rozvedených alebo slobodných, nespĺňalo – diplomaticky povedané – jeho nároky alebo naopak, on nelahodil ich vkusu.
A mladé dievčatá sa v prvom rade chceli zabávať. Rýchlo si uvedomil, že nemieni vyhadzovať ťažko zarobené peniaze na diskotéky a miešané drinky. Džentlmenstvo robilo veľké škrty cez jeho rozpočet. Na nové oblečenie si predsa mohli zarobiť aj samy.
Charlie vedel, čo chce – ženu, s ktorou si bude rozumieť, ktorá by sa dokázala zmieriť s jeho nebezpečným povolaním. Ak by za to stála, možno by sa kvôli nej zašil aj do nejakej ministerskej kancelárie ďaleko od dračích zubov a pazúrov. Očakával od svojej partnerky určitú zrelosť a samostatnosť.
Buď bol príliš náročný, alebo žena podľa jeho predstáv neexistovala; motali sa okolo neho iba mladé ľahkovážne slečny. A Gabrielle Dealcourová kraľovala jeho rebríčku najhoršieho výberu. Nielenže zďaleka nedosahovala vekový priemer jeho známostí, zároveň bola najnevyzretejšia, najľahkovážnejšia, najzábavychtivejšia a najnestálejšia zo všetkých, aké kedy stretol.
Na druhej strane, žiadna nemala také nohy ako ona. Nepoznal ženu s krajšími očami či úsmevom. Až pri nej uveril, že smiech môže iskriť a vlasy dokážu zvodne voňať. Víla – naozaj ju nemohol inak nazvať.
Či už to bola mágia narodeninových sviečok alebo obyčajné vytriezvenie, po mesiacoch utrpenia sa vyhrabal z bláznivého platonického zaľúbenia. Keď si na tie časy spomenul, hanbil sa ako pes.
Ako blbý pubertiak, ktorý sa riadi viacej trenkami než rozumom, nadával si často v duchu.
Vďaka Merlinovi, to obdobie skončilo. Stále obdivoval Gabriellinu magickú krásu, ale dokázal sa nad to povzniesť. Neprekážala mu jej prítomnosť.
Bol si istý, že zo seba všetok vílí prach striasol.
***
Anglicko zasiahla vlna horúčav nepoľavujúcich ani v nočných hodinách. Charlie si nepamätal, kedy naposledy sa tak lepil na plachtu ako v tú nekonečnú noc po návrate z Kanady.
Iba sa prevaľoval zboka nabok, odhŕňal si spotené vlasy z čela a dúfal, že čoskoro zaspí. Jeho organizmus sa však stále vyrovnával s časovým posunom a ani nútené vylihovanie v posteli neprilákalo vytúžený oddych.
Charlie sa s povzdychom vzdal. Potichu zišiel do kuchyne, kde si doprial pol litra chladivej čistej vody.
Znechutene si stiahol prepotené tričko. Trochu sa pofŕkal studenou vodou, aby sa osviežil. V dome bolo nesmierne teplo, preto vyšiel na verandu. Noc bola teplá, ale na čerstvom vzduchu sa mu dýchalo oveľa ľahšie. Navyše občas zafúkal slabučký vánok.
Charlie dlho nepremýšľal. Vrátil sa do svojej izby len po vankúš s dekou a ustlal si na hojdačke.
Usmial sa. Nespal pod hviezdnatou oblohou už niekoľko rokov. Pohľad na nekonečný vesmír mu ihneď zdvihol náladu. Ľavou nohou sa zaprel do zeme a hojdačka sa so slabým zavŕzganím pohla.
Nezaspal okamžite; fascinujúca obloha na nejaký čas zamestnala jeho pozornosť. Jemné monotónne hojdanie napokon spôsobilo, že mu oči začali klipkať a Charlieho vedomie sa nenápadne vytratilo do ríše snov.
Jeho spánok netrval dlho. Charlie zmätene žmúril okolo seba. Snažil sa zistiť, čo ho prebralo. Akýsi rozospatý inštinkt mu hovoril, že v jeho okolí sa čosi hýbe.
Zrazu sa ozval šuchot. Oprel sa o lakeť.
Ktosi prichádzal a pošepky nadával. Pobavene nadvihol obočie, keď sa nočný návštevník konečne zjavil. Bola to Gabrielle. Vláčila so sebou veľký kufor a šomrala si pod nos francúzske vulgarizmy. Mračila sa aj pre to, že sa jej tenké opätky zabárali do zeme, ešte trochu vlhkej od nedávnych výdatných dažďov.
„Čo takto použiť prútik?“ spýtal sa zachrípnutým hlasom.
Gabrielle sa vydesene strhla a vytreštila naňho oči. „Preboha, Charlie, tak si ma vyľakal, až ma skoro porazilo! Mérde!“
„Nenadávaj. Slušné dievčatá to nerobia.“
Zoskočil z hojdačky, ignorujúc jej namosúrený pohľad. „Ukáž, pomôžem ti s tým.“
Zvraštila obočie. „Nie, ďakujem, zvládnem to aj sama.“
„Nevravím, že nie, no potrvá ti to celú večnosť. A ja by som rád pokračoval v spánku bez tvojho funenia a frfľania v pozadí.“
Gabrielle mykla plecom. „Ako chceš.“
Charlie vzal kufor, ktorý musel vážit minimálne pol tony. Zaujímalo ho, čo všetko doň napchala. Pravdepodobne celú skriňu s oblečením, dve skrine s topánkami a kabelkami a určite kopu šminiek, parfumov a podobných srandičiek, pomyslel si pobavene.
Gabrielle potichu kráčala za ním.
Asi sa zase pochytila s rodičmi, napadlo Charliemu.
Gabrielle patrila do tej skupiny druhorodených detí, ktoré boli neustále porovnávané so starším súrodencom. Fleur bola pre Delacourovcov hviezda; najlepšia študentka, účastníčka Trojčarodejníckeho turnaja, s dokonalým správaním a predovšetkým konajúca podľa vôle rodičov. Niežeby bola Fleur ovládaná svojimi rodičmi – mala iba to šťastie, že sa jej predstavy o vlastnom živote zhodovali s matkiným i otcovým názorom.
Gabrielline želania sa však začali diametrálne odlišovať od toho, čo pre ňu chceli rodičia. Ihneď sa tak stala problémovým rebelantským dieťaťom. Pán a pani Delacourovci si boli istí tým, že sa časom podvolí a pochopí, že oni najlepšie vedia, čo je pre ňu dobré.
Charlie zachytil len útržky rozhovorov medzi Gabrielle a jeho mamou. Stačilo mu to na vytvorenie celkového obrazu. Podľa jeho názoru sa Fleurina sestra rodičom neprispôsobí. Určite sa bude snažiť ísť svojou cestou za každú cenu. Mávala v pohľade tvrdohlavosť – priam zaťatosť –, ktorou si občas koledovala o problémy. Našťastie pre Gabrielle, jej vílí šarm vo väčšine prípadov stačil, aby dosiahla, čo chcela.
Charlie potajomky fandil Gabrielle. Prišiel o polovicu nervov a rok života, keď sa snažil presadiť svoj sen pracovať s drakmi. Molly a Artur o tom spočiatku nechceli ani počuť. Nemienili dopustiť, aby sa niektoré z ich detí pravidelne ocitávalo v ohrození života ako potenciálny dračí obed. Nakoniec však jeho želanie rešpektovali a podporovali ho, za čo si ich Charlie nesmierne vážil. Stavil by gate na to, že Gabrielle také šťastie s rodičmi mať nebude.
Vošli do kuchyne a kým Charlie niesol kufor hore schodmi, poslal mame odkaz o nečakanej návšteve.
Gabrielle celý čas mlčala. Charlie zložil jej kufor v Ginninej izbe, pretože tam vždy prespávala.
„Ďakujem,“ zamrmlala, vyzúvajúc si topánky.
„Niet za čo.“
V tej chvíli sa zjavila Molly Weasleyová pripravená postarať sa o svoje „nové dieťa.“ Charlie usúdil, že ho už nikto nebude potrebovať, a tak nenápadne zdúchol.
***
Gabrielle opatrne vyzrela von oknom. Pár metrov pod ňou sa nachádzala drevená hojdačka a na nej sa rozvaľoval Charlie Weasley. Lýtko mal opreté o skrčené koleno druhej nohy a chodidlom pohojdával do taktov melódie, ktorú si potichu popiskoval. Gabrielle počula tú pesničku, keď napla sluch a nočné zvuky na sekundu trochu stíchli.
Usadila sa pri okne tak, aby mala na muža dobrý výhľad, a zároveň, aby si ju on nevšimol.
Ktovie, čo by si pomyslel, ak by ju prichytil nalepenú na okne.
Gabrielle si s povzdychom objala kolená.
Kiežby mohla byť vonku s ním... Aké by bolo skvelé vliezť k nemu pod deku a schúliť sa v jeho náručí. Stará vŕzgajúca hojdačka, jasná obloha rozžiarená svetlom hviezd a Charlie Weasley. Dokonalá romantika.
Akurát, že on o tú romantiku nestojí.
Gabrielle sa ešte nikdy nestalo, že by o ňu muž, ktorý sa jej páčil, nejavil záujem. Vedela si každého obkrútiť okolo prsta a vďaka víliemu šarmu sa k nej muži správali ako k bohyni.
Iba ten prekliady Weasley akoby mal klapky na očiach!
Zamračila sa. Už viac než rok sa motala okolo neho, rozhadzovala úsmevy na všetky strany, klipkala očami a vrtela bokmi; a on nič! Ani náznak, že by to s ním niečo robilo. Väčšinou ani neregistroval jej prítomnosť. Keď nejakým spôsobom prišlo k výmene informácií medzi nimi, správal sa k nej s otravným bratským pochopením, akoby mala jedenásť rokov.
Istý čas, približne rok dozadu, sa Gabrielle zdalo, že Charlie zachytil jej signály a nechal sa prilákať. Niekoľkokrát mala pocit, že po nej pokukuje a že sa jej zároveň vyhýba. Dávalo jej to zmysel – bola mladšia, navyše švagriná jeho staršieho brata. Už si takmer gratulovala, ako dobre jej to išlo, keď sa veci začali vracať do starých koľají. Charlie sa tváril stále viac ako brat. Začal chodievať častejšie domov, čomu sa spočiatku tešila, lenže aj jeho ľahostajnosť narástla. A potom zmizol kdesi v poondiatej Kanade. Päť mesiacov behal po kopcoch a hral sa na Indiána.
Gabrielle odfrkla.
Typický chlap. Namiesto toho, aby sa jej venoval, bojoval s príšerami, zachraňoval bezbranné devy pred hladnými drakmi a zapíjal úspechy v krčme. Určite to prebiehalo v takom poradí, vravela si Gabrielle. Čo iného možno čakať od pána tvorstva?
Celý ten čas Gabrielle zožierala túžba napísať mu. Chcela s ním komunikovať, udržiavať a rozvíjať vzájomný vzťah (a dať mu možnosť, aby sa konečne prestal hrať na nezainteresovaného tvrďasa a vyjadril svoje city). Avšak slečna Delacourová čelila neriešiteľnému problému – zásade nikdy nevysielať úvodný impulz. Bola zvyknutá, že ju mladí muži oslovili ako prví a ona potom zhodnotila, akým spôsobom odpovedať. Zásady sú niekedy fajn vec, lenže Gabrielle zistila, že sa s tou konkrétnou zásadou tak zžila, že ani vlastne nevie, ako spraviť prvý krok. Zakaždým, keď premýšľala nad tým, že by sa Charliemu ozvala, napádali jej len také postupy, ktoré by z nej spravili sprostú hus a chuderu v jednom.
Ďalšou prekážkou bol Charlieho vek. Spočiatku ju práve preto fascinoval – čarodejník nebol nadutý prelietavý mládenček, ktorý sa hral na kráľa a tváril sa, že mu patrí všetkých sedem kontinentov aj s Mesiacom a muklovskými družicami. Nie, Charlie Weasley bol dokonalý prototyp nezávislého sexi chlapa vyžarujúceho testosterón, ktorý vedel, ako sa správať k žene.
Gabrielle jej rovesníci veľmi rýchlo omrzeli. Boli predvídateľní a ľahko manipulovateľní, čo z nich robilo príliš primitívnu korisť. Začala sa viac zaujímať o zrelých tajomných chlapov. Pozorne sledovala, ako sa vyjadrujú a správajú muži po tridsiatke. Z výskumu vyšiel s najlepším skóre práve Charlie; nehovoriac o tom, že bol aj najkrajší čarodejník z Gabriellinej hodnotenej vzorky.
A tie jeho svaly!, slintala v duchu.
Gabrielle bola zvyknutá na štíhlych až chudých chalanov. Tí, čo sa okolo nej motali, vyznávali hlavne dva športy – sledovanie metlobalových zápasov a balenie dievčat. Hrdila sa tým, že atletická postava s pevnými svalmi nebola jej podmienkou pri hodnotení mužského jedinca. Avšak len do chvíle, kedy zbadala Charlieho pobehovať po kuchyni iba v džínsoch a ponožkách – a ten pohľad spôsobil, že sa oňho začala zaujímať. Vedela, že Charlieho bavia rôzne druhy športov. Okrem toho, že metlobal hrával aktívne, v poslednej dobe bol nadšený z akéhosi muklovského športu nazvaného hokej, chodieval pravidelne plávať a o vysokohorskej turistike dokázal básniť celé hodiny. Kombinácia Charlieho svalnatých ramien a opálenej pokožky takmer podlomila Gabrielle kolená.
Povzdychla si.
Čo má spraviť, aby to Charliemu trklo? Aby si ju konečne začal všímať a prestal sa k nej správať ako k rozmaznanému decku?
Jej zvedavosť a obdiv k Charliemu sa postupne zmenili na fascinovanosť. Gabrielle mala pocit, že balansuje na pokraji skutočnej zaľúbenosti, nie toho povrchného pocitu príťažlivosti charakteristického pre jej rovesníkov.
Uvedomovala si jedno: všetko záviselo od nej. Charlie nejavil žiadne náznaky toho, že by plánoval nejaké flirtovanie. Ak chce jeho pozornosť, musí konať. Lenže ako? Jediné miesto, kde sa s Charliem stretávala, bol dom Weasleyovcov, a tam nikdy neboli sami. Pani Weasleyová neustále čosi robila v domácnosti a mala nepríjemnú schopnosť vidieť a počuť všetko.
Nehybne ho pozorovala, unášaná romantickými predstavami.
Prečo to nie je také jednoduché ako v knihách?, premýšľala. Prečo sa musela toľko trápiť a rozčuľovať kvôli mužovi? Čím viac na neho myslela a čím viac o ňom snívala, tým trpkejšími sa predstavy stávali. Prvýkrát v živote čelila Gabrielle možnosti odmietnutia, a to ju nútilo držať sa v úzadí.
Si zbabelec!, nadávala si v duchu. Obyčajný zbabelec, ktorý utečie pred prvou prekážkou!
Vydržala sedieť pri okne ešte polhodinu, potom neochotne zaliezla do postele. Zaspala snívajúc o Charliem, ktorý pozoroval hviezdy a v myšlienkach sa zatúlal aj k nej.
Komentáre
Preco je Zanzana najlepšia čitateľka:
lebo tvoje komenty jednoducho stoja za to! :-D :-D Jaj, sestro čarodejka, to isté by som mohla napísať tebe. Ty ma tiež vieš zozávislačiť! :-)
Ty si v podstate moja beta-read, spolieham sa na tvoj názor, takže budeš už asi vždy všetko čítať prvá. Už len dúfam, že ťa to bude baviť aj naďalej. ;-)
Pridal(a): Bruja, 27. 08. 2011 04:18:06
|
Preco je Bruja bosorka najvacsia
Prvym z dovodov je, ze ked sa dostane v tej spravnej nalade ku klavesnici, vypudi zo seba nadielku takeho dobreho slovosuznenia duse a tela. V odbornom preklade-okrem staleho zahrievania vasej neskromnej citatelskej duse sa vam v ustach zvrtaju nedockave slinky na dalsiu kapitolku, nohy sa nervozne mrvia od nedockavosti po prvych naznakoch sexy scenok kde chlap akeho vie vykreslit IBA BRUJA hadze svojim atraktivnym telom po hojdacke napriklad. Tam sa zacina akutna zavislost a nasilne pocity dotiahnut Bruju pred klavesnicu a nazorne jej naznacit, co sa s nou stane, ak nebude pisat pokracovanie co najrychlejsie... ;) Dakujem za cest ze som toto citala medzi prvymi ;)
Pridal(a): Zanzana, 26. 08. 2011 00:47:21
|
Chavelierka: makám doslova hrdinským tempom, centimetre pribúdajú a pribúdajú. Musím využiť, že Múza kope. :D Chcem mať poviedku čo najskôr úspešne ukončenú. :D
Peti, ďakujem za komentík a prečítanie!
Pridal(a): Bruja, 12. 08. 2011 21:20:15
|
zaujímavá kombinácia
títo dvaja :D Som zvedavá ako to bude pokračovať ďalej :)
Pridal(a): Petraela, 11. 08. 2011 04:15:57
|
Chavelierka
To jsou samé dobré zprávy, že se pracuje na pokračování. Asi sme s nadin zapracovaly na správných místech. Jen aby si nás nenapínala příliš dlouho, to víš naše romantické dušičky by to nemusely vydržet a mohly by se začít tvrdě dožadovat dalšího zákusku :D:D:D
Pridal(a): 90.176.60.97
|
Pre Chavelierku:
Nieee, kdežeee. Ja proti vílam nič nemám. :D Pôvodne som ani neplánovala naťahovať to, ale akosi sa to píše samé od seba. Ehm, hoci stále netuším, ako to s nimi dopadne.
Nemáš začo, ja ďakujem za komentík. Nebyť vás, tak by som sa k tomu nevrátila. A teraz ako ma to teší... Ďakujem!
Pridal(a): Bruja, 08. 08. 2011 21:13:46
|
Pre Nadin:
Ďakujem za komentík, druhá kapitola bola odoslaná, čaká na schválenie. Dúfam, že sa bude páčiť, už dlho som nepísala s takou pohodou ako túto vecičku. Vlastne iba ťukám do klávesnice a zapisujem, čo mi diktujú Gabrielle a Charlie.
PS: Dúfam, že klávesnica prežila v relatívnom zdraví... :D
Pridal(a): Bruja, 08. 08. 2011 21:06:55
|
Chavelierka
Safra ženská, ty máš něco proti vílám? :D:D Prostě je nedá dohromady a nedá :D:D Asi budem muset ještě trochu pokecat s tvojí múzou :D
Každopadně ti patří velký dík a obrovská poklona před tvým uměním ;)
Díky díky díky za další dílek skládačky. A počítám s velmi brzkým pokračováním :D
Pridal(a): 188.75.133.226
|
nadin
Keby som bola psom, tak nadšene vrtím chvostom, zbožne obskakujem svojho pánička a z papule mi tečú litre slín...
Ale nie som pes.
Som nadin, ktorej je venovaná poviedka(spolu s chavy :D). Tak iba vrtím tým chvostom a zbožne slintám do klávesnice
Aj keď Apolón nepatrí k mojim obľúbeným celebritám, buď mu pre tentoraz vďaka.
Zasmiala som sa, ako Gabrielle a Charlie chodia okolo seba a nevidia, nepočujú signály toho druhého.
Ale tak to už chodí.
Som napnutá na pokračovanie a na záver ešte jedno ĎAKUJEM!!!!
Pridal(a): 178.41.1.18
|
|
|
